CERN sa v diskusii prezidenta Petra Pellegriniho a fyzika Petra Chochulu stal modelom, ako môže Európa uchopiť éru umelej inteligencie: cez veľký, otvorený a trvalo udržateľný projekt. Kľúčom je spolupráca, prístup k infraštruktúre a výsledkom pre verejnosť, nie koncentrácia v rukách niekoľkých firiem. Slovensko vidí príležitosť v stabilnej energii, talente a rýchlej implementácii hotových riešení.
CERN ako vzor: spolupráca, otvorenosť a prínosy
CERN vyrástol z povojnovej potreby spolupráce a rýchlo pochopil, že veľké objavy si vyžadujú veľké projekty a medzinárodné tímy. Otvorenosť výsledkov však priniesla aj „vedľajšie“ prínosy: od webu cez pozitrónovú emisnú tomografiu až po spracovanie masívnych dát. Umelá inteligencia sa tu používa prakticky – napríklad v projekte UNOSAT na predikciu humanitárnych kríz či pri analýze CT mozgu na odhaľovanie rizika cievnych príhod. Dôvera sa buduje cez jasné pravidlá, dohody a bezpečnosť dát.
CERN vyvíja aj platformy, ktoré spájajú otvorenosť s ochranou súkromia, napríklad distribuovaný systém „Cafeín“, kde modely trénujú bez odchodu dát od ich majiteľa – užitočné pre nemocnice. Diskusia pripomenula aj slovenský priemyselný vklad: magnety s nápisom „made in Slovakia“ a robotické zariadenia ukladané s presnosťou na hrúbku vlasu. Väčšina hodnoty vzniká práve v synergiách stoviek inštitútov, ktoré po súťaži nakoniec spájajú výsledky.
Otvorený európsky AI hub a rola Slovenska
Dvaja rečníci podporili myšlienku „AI CERN-u“: európskeho hubu, ktorý by sa odlíšil otvorenosťou, prístupom k infraštruktúre a verejnoprospešným zameraním. Zmiernilo by to obavy z koncentrácie moci v niekoľkých globálnych firmách a uľahčilo testovanie nápadov aj menším hráčom. Takýto projekt však potrebuje obrovský a stabilný energetický výkon, keďže dopyt po výpočtoch rastie. Slovensko zdôraznilo svoju výhodu v jadrových zdrojoch a 24/7 stabilnej, nízkouhlíkovej elektrine vhodnej pre dátové centrá.
Európa by mala staviť aj na špecializáciu – napríklad na zdravotníctvo či životné prostredie, kde disponuje bohatými a digitalizovanými dátami, ak sa podarí ich bezpečne agregovať. Kritická masa ľudí a spoločný cieľ môžu vytvoriť efektívnu páku oproti roztrúseným, paralelným snahám. Slovensko vie pridať infraštruktúru aj ľudí, ak doma dostanú priestor a zníži sa odliv mozgov. Prístup k hubu a k technológiám by mal byť široký, s dôrazom na bezpečnosť a jasné pravidlá zdieľania.
Prekážky a najbližšie kroky
Najväčšou slabinou Európy je kapitálová infraštruktúra a politická vôľa v čase vojen a fragmentácie záujmov. Len samotný výber lokality by vyvolal zápas národných priorít, no skúsenosť CERN-u ukazuje, že veľké projekty nemusia byť neúnosne drahé. Problémom je aj preregulácia a rozdrobený trh, kde chýba rizikový kapitál, čo ženie startupy za oceán. Napriek tomu sa európsky projekt dá budovať, ak bude stáť na spolupráci, otvorenosti, bezpečnosti a dlhodobom financovaní.
Popri veľkých víziách netreba zastaviť implementáciu už existujúcich riešení – práve tu môže malé Slovensko vyniknúť rýchlosťou a odvahou. Modernizácia priemyslu, verejnej správy či zdravotníctva sa má diať teraz, so zmyslom pre škálovanie nad rámec „pilotov“. Diskutujúci vyzvali k lepšiemu prístupu k kapitálu, akceptácii neúspechu ako súčasti inovácie a k tvorbe jednotnejšieho ekosystému. V horizonte 6–12 mesiacov odporúčajú jasne definovať spoločný cieľ a získať naň celospoločenskú zhodu.
