Kvantové technológie sa rýchlo posúvajú od laboratórnych experimentov k reálnym aplikáciám – a týka sa to aj verejnej správy. Panel odborníkov zo Slovenska a Česka na konferencii ITAPA diskutoval o trendoch, stratégii a tom, ako sa pripraviť na príchod kvantových výpočtov. Zhodli sa, že okno príležitosti je otvorené, no treba konať už dnes.
Kvantové technológie: viac než len počítač
Kvantové technológie netvoria iba samotné kvantové počítače. Do tejto rodiny patria aj postkvantová kryptografia, kvantová komunikácia a kvantová senzorika. Kým firmy po celom svete rýchlo posúvajú hardvér vpred a sľubujú tisíce až státisíce qubitov s opravou chýb v horizonte niekoľkých rokov, prielomové algoritmy pribúdajú pomalšie. Reálne aplikácie dnes najčastejšie mierią do umelej inteligencie, simulácií materiálov a chémie či do optimalizačných úloh.
Panelisti upozornili, že mnohé dnešné pokusy zatiaľ prekonajú klasické počítače, no trend je povzbudivý a potenciál veľký. Kvantové systémy sa zároveň používajú v tandeme s klasickými – dáta treba pripraviť, výsledky opakovane merať a šum filtrovať. Aj preto treba rátať s dlhším prechodom ku „hybridným“ riešeniam, v ktorých budú klasické a kvantové výpočty spolupracovať. Výhoda kvanta sa bude podľa očakávaní objavovať postupne v špecifických úlohách s vysokou zložitosťou.
Stratégia, infraštruktúra a ľudia
Európska únia v lete predstavila kvantovú stratégiu s dôrazom na technologickú suverenitu a pripravuje aj „Quantum Act“. Česká republika už prijala národný dokument s investičným rámcom približne 200 miliónov eur do roku 2030 a piliermi, ako sú výskum, vzdelávanie, podpora firiem, obrana a infraštruktúra. Vďaka tomu majú univerzity prístup k moderným kvantovým počítačom a v Ostrave pribudol aj fyzický stroj. Z pohľadu štátu je kľúčové mať stratégiu, o ktorú sa úradníci môžu oprieť pri programoch, investíciách a výzvach.
Na Slovensku sa téma posúva vpred cez európske iniciatívy: akademické inštitúcie sa zapájajú do EuroHPC a buduje sa experimentálna kvantová sieť EuroQCI. Plánované je prepojenie akademických uzlov (napr. Prešov–Košice, neskôr Bratislava–Trnava–Trenčín–Nitra) a ako pilot sa spomína bezpečné spojenie kľúčových úradov. Popri vedcoch však treba vychovať aj „quantum-ready“ inžinierov a lídrov, ktorí budú vedieť technológiu navrhovať, obstarávať a zmysluplne využívať. Pomáha aj včasná osveta pre úradníkov, aby rozumeli možnostiam a vedeli ich zapracovať do politík a služieb.
Kde môže kvantum pomôcť: od bezpečnosti po zdravie
Najakútnejšou témou pre verejný sektor je bezpečnosť: postkvantová kryptografia a elektronické podpisy musia odolať budúcim kvantovým útokom. Kvantová distribúcia kľúčov (EuroQCI) je komplementárna technológia k postkvantovým algoritmom a rieši inú časť problému. Dôležité je nezačať neskoro – citlivé dáta sa zbierajú už dnes a môžu byť dekódované neskôr, keď budú dostupné výkonnejšie stroje. Preto sa odporúča paralelne budovať kompetencie, infraštruktúru a migračné plány v rámci kyberbezpečnosti štátu.
V priemysle a zdravotníctve sa rysujú skoré prínosy pri simuláciách materiálov, vývoji liekov a v optimalizácii a financiách. Panelisti spomenuli aj konkrétne pokusy: od rýchlejšieho nákupu dlhopisov s výrazným zlepšením efektivity až po zdravotnícke projekty, kde kvantové metódy jemne prekonali klasickú AI pri predikcii ochorení. Očakáva sa, že AI a kvantum budú dlhšie koexistovať a zbližovať sa – s potenciálom priniesť aj energetické úspory pri výpočtovo náročných úlohách. Napriek tomu platí, že mnohé úlohy sú dnes stále výhodnejšie klasické, a preto má zmysel zapájať sa do európskych programov už teraz a nečakať na ďalšie eurofondové obdobie.
