Tri krajiny, tri lekárske svety a jedna lekárka, ktorá ich zažila na vlastnej koži. Slovensko, Holandsko a Nemecko síce spája poistný model manažovanej konkurencie, no digitalizácia a prax sa v nich rozchádzajú. Vanda Tuxhorn rozpráva, čo telemedicína dokáže, prečo jej ľudia neveria a ako vyzerá blízka budúcnosť starostlivosti.
Od Bojníc do sveta: šoky digitalizácie
Po ukončení štúdia v Martine a dvoch atestáciách viedla novorodenecké oddelenie, no rozhodla sa vystúpiť z komfortu. Zbalila dve deti a odišla do Holandska, aby si vyskúšala iný zdravotný systém. Na Slovensku v tom čase len klíčila digitalizácia – počítačová prepúšťacia správa bola novinka a výsledky z laboratória sa prestávali tlačiť.
V Holandsku ju čakal opak: papier mali iba na toalete a vizity prebiehali cez počítač či tablet. Digitál uľahčoval monitoring, no priamy kontakt s pacientom bol menší; aj pôrody sú tam častejšie doma a zdravé rodičky odchádzajú z nemocnice do pár hodín. Keď poisťovňa nemocnicu, v ktorej pôsobila, v priebehu šiestich týždňov zatvorila, presunula sa do Nemecka. Tam najskôr narazila na takmer nulovú digitalizáciu a aj domáci internet si vybavovala mesiace, no po rokoch sa nemocnice posunuli až k plne digitálnemu prostrediu.
Nemecký paradox: papierový tiger telemedicíny
Nemecko má stratégie, peniaze a projekty, v praxi však napreduje pomaly – na papieri tiger, v realite slimák. Do telemedicíny tečú miliardy eur, no naráža na skepsu pacientov aj lekárov: báť sa o údaje je ľahké, najmä keď málokto číta podmienky, a časť profesie stále dôveruje papieru a obáva sa výpadkov; navyše často len kopírujeme analóg do počítača. Výsledok vidno na číslach – vznikli desiatky miliónov digitálnych pacientskych kariet, aktívne ich používa len zlomok, rádovo 2–3 %. Popri tom existujú aj zdravotné aplikácie, ktoré môže lekár „predpísať“, ale ich prínos závisí od skutočného zapojenia do starostlivosti.
Ako pomáha na diaľku: od nočnej horúčky po resuscitáciu
Telemedicína skracuje cestu k pomoci v akútnych situáciách a odbremeňuje záchranky aj urgentné ambulancie. Rodič na Orave môže večer cez aplikáciu nájsť pediatra s voľným termínom a získať bezpečné usmernenie, či ísť na vyšetrenie alebo zostať doma. Rovnako dobre funguje pri chronických diagnózach, kde sa pravidelné kontroly a merania dajú zaradiť do programov riadenej starostlivosti.
Pomáha aj lekárom: pri náročných situáciách na periférii stačí stlačiť „červené tlačidlo“, spustiť kamery a nechať sa krok za krokom navigovať kolegom z vyššieho pracoviska. Pocit, že na to nie ste sami, je pre bezpečnosť starostlivosti kľúčový a dá sa ním zachrániť zlatých prvých desať minút. V Nemecku telemedicínu hradia poisťovne a nedostatok personálu ju bude ďalej urýchľovať. Aj preto nie je sci‑fi, že časť lôžok sa presunie domov a „hospital-at-home“ s podporou umelej inteligencie a lekára na diaľku sa v horizonte desiatich rokov stane bežnou súčasťou medicíny.
