Slovenské školstvo čaká najväčší digitálny zásah za dlhé roky: z Plánu obnovy má ísť 224 miliónov eur na obstaranie a približne 200 miliónov na desaťročnú udržateľnosť. Cieľ je jednoduchý, no ambiciózny – rovnaký prístup k technológiám pre každé dieťa a každú školu bez ohľadu na región. Kľúčom má byť kombinácia moderného vybavenia, licencií a predovšetkým spoľahlivej infraštruktúry.
Na mieru, nie centrálne šablóny
Po rokoch nedotiahnutých iniciatív a kritike kontrolórov sa tím projektu pustil do práce v „krízovom“ režime a začal od reality škôl. Zistil veľmi rozdielny východiskový stav, preto ministerstvo zbieralo podrobné podklady priamo od škôl a nastavilo dodávky „na mieru“ s čo najmenšou administratívnou záťažou. Rozpočet bol najväčšou výzvou: nie je možné splniť všetky želania, preto sa hľadali rozumné kompromisy (napríklad kratšia záruka pri robustných zariadeniach). Pri konektivite sa obstaráva služba s garantovanými parametrami na podnikovej úrovni, nie bežný „domáci internet“, pričom podľa predbežných prieskumov má byť cena výrazne nižšia než je obvyklé pre porovnateľné riešenia.
Od techniky k praxi: učitelia, obsah a inklúzia
Učiteľská prax ukazuje, že technológie fungujú tam, kde majú jasný zmysel. Skúsení pedagógovia učili hybridne už pred rokmi a pandémia posunula digitálne zručnosti celého zboru na základný štandard: používanie interaktívnych tabúľ, online nástrojov a vedenie žiakov k bezpečnému správaniu na internete. Pomáhajú regionálne centrá podpory, školskí digitálni koordinátori a praktické riešenia, ako mobilné tabletové triedy či školské licencie na digitálny obsah (vrátane nástrojov s umelou inteligenciou). Kľúčová je spoľahlivá sieť – ideálne pokrytie celej školy, aby bolo možné učiť aj mimo tried, napríklad na dvore.
Inklúzia sa rieši aj veľmi prakticky: školy dávajú znevýhodneným žiakom prístup k technológiám po vyučovaní a individuálne ich doškoľujú. Udržateľnosť má jasné mantinely: spravovaná konektivita je zazmluvnená na sedem rokov, licencie sú na tri roky s tým, že ďalšie nákupy sa budú riadiť skutočným využívaním, a hardvér sa obstaráva s kratšou (2–3 ročnou) zárukou, no s cieľom vydržať 4–5 rokov. Pozícia školského digitálneho koordinátora má po roku 2026/27 pokračovať, ministerstvo pre ňu hľadá financovanie; rola „digitálneho školníka“ zatiaľ samostatne financovaná nie je a časť správy sietí preberú dodávatelia. Vízia do blízkej budúcnosti: menej riešiť „na čom to beží“ a viac „čo na tom beží“ – teda kvalitný digitálny obsah a modernú výučbu pre všetkých.
