Indický lekár Dr. Anesh Kuryas predstavil ayurvédu ako starobylý, celostný systém zdravotnej starostlivosti, ktorý podľa neho kladie dôraz na prevenciu a individualizovanú liečbu. Vysvetľuje, že nejde len o masáže či „wellness“, ale o prístup, ktorý spája myseľ, telo a každodenný režim.
Ayurvéda v skratke: pôvod a zámer
Podľa prednášajúceho ide o najstaršiu medicínsku tradíciu s približne 4 000-ročnou históriou, ktorej sa v Indii venuje aj samostatná štátna agenda. Vysvetľuje, že ayurvéda vznikla nie pre slávu či ocenenia, ale ako praktická „veda o živote“. Najprv popisuje, kedy vstávať, kedy spať a čo robiť medzi tým, následne odporúča sezónne režimy a zásady varenia a stravovania.
Dôraz kladie na pohyb, duševnú hygienu a až potom na samotnú liečbu chorôb. Ak sa pravidlá života zanedbajú, prichádza podľa neho choroba — a až vtedy nasleduje terapia. Tvrdí, že takto poňatá prevencia je „dôležitejšia než liečba“, pretože znižuje riziko vzniku ťažkostí. Ayurvéda je teda v jeho podaní viac životný kompas než súbor procedúr.
Liečiť človeka, nie chorobu
Kuryas zdôrazňuje, že ayurvéda nelieči len diagnózu, ale konkrétneho človeka s jeho návykmi, stavom trávenia, spánkom a psychikou. Rozdeľuje ťažkosti na „telesné“ a „mentálne“, no v praxi vraj vždy rieši obe roviny súčasne. Ako príklad uvádza psoriázu, pri ktorej najprv upokojuje myseľ, kým pri psychických poruchách môže začať od tela, napríklad od tráviaceho systému.
Podľa neho nestačí „korigovať laboratórne hodnoty“, dôležité je hľadať korene problémov a meniť príčinné správanie. Diagnostika preto zahŕňa rozhovor a hodnotenie denných režimov, vrátane spánku, času jedla či pohybu. Úspešnosť liečby nevyjadruje percentami, lebo postupy individualizuje a pacienti prichádzajú s rozdielnymi príčinami rovnakých príznakov. Dodáva, že spolupráca a disciplína pacienta sú kľúčovou polovicou úspechu.
Wellness verzus „illness“ a praktické príklady
Prednášajúci kritizuje predstavu ayurvédy ako súboru masáží, ktoré podľa neho tvoria len malý zlomok celej praxe. Hovorí o „wellness“ postupoch na uvoľnenie tela a mysle, ale zdôrazňuje aj „illness“ prístup, teda cielenú liečbu konkrétnych ťažkostí. Spomína techniky na uvoľnenie hlavy a zlepšenie spánku či úzkosti, no zároveň trvá na tom, že terapia je vždy osobná a komplexná.
Veľkú časť liečby podľa neho tvoria režimové opatrenia bez liekov: pravidelný rytmus dňa, úprava stravy a spánku, aj jednoduché rituály. Ako príklady zo svojej praxe uvádza chôdzu naboso, pitie menších dávok vody v pravidelných intervaloch či „nudné“ čítanie pred spaním na zlepšenie spánku; pri kožných ťažkostiach spomína obmedzenie niektorých potravín. Tieto odporúčania prezentuje ako ilustračné a nie univerzálne, lebo v ayurvéde sa podľa neho lieči vždy konkrétny človek, nie nálepka diagnózy.
