Diskusia
Od úvahy o tom, či je čas skutočnou veličinou alebo len našou ilúziou, sa debata na itape rýchlo presunula k realite digitálneho štátu. Panel lídrov slovenského e‑governmentu sa zhodol, že cieľom je „neviditeľný“ štát, ktorý pomáha bez papierovania a bez poštárenia občana medzi úradmi. Ako ďaleko od tohto ideálu sme a čo sa dá stihnúť v tomto volebnom období? Jeden z popredných fyzikov píšucich o čase pripomína, že v moderných rovniciach fyziky čas akoby mizne; v praxi to znamená pozrieť sa inak na prítomnosť a na to, čo pretrváva. V digitálnej správe sa podobná myšlienka pretavuje do vízie štátu, ktorý funguje na pozadí – občan iba povie, čo potrebuje, a systém si všetko potrebné vybaví sám. Namiesto dvadsiatich formulárov má stačiť jedno podanie, a pri životných situáciách – napríklad pri narodení dieťaťa – má štát konať proaktívne. Do obrazu patrí aj prepojenie so súkromným sektorom a jednoduché, všadeprítomné digitálne platby.Keď „čas“ mizne a štát má byť neviditeľný
Pavol Frič
Peter Kostolný
Martin Sůra
Vladimír Kešjar
Ivan Ivančin
Michal Tariška
