Kde digitalizácia zlyhala

Výrazná časť eurofondov sa nepretavila do investícií, ale do spotreby, takže sa nebudú zhodnocovať v budúcnosti. Kľúčové systémy sa nepodarilo nahradiť: napríklad nový Obchodný register sa súťaží roky a dôchodkový informačný systém je po dvoch dekádach stále otvorená otázka. Samosprávy a tisíce malých subjektov nedokážu napĺňať legislatívne nároky, čo odhalili aj kontroly, a spochybňuje to udržateľnosť nastavených povinností. Centralizácia sa často zvrhla na mikromanažment, reakciou na pochybenia bolo pridávanie byrokracie a kvalita zadaní i kompetencií na strane štátu neraz klesla.

Mantry nahradili premyslený výber prístupov: agilný vývoj sa používal aj tam, kde sa nehodil, a predstava „len malé zákazky“ naráža na veľké systémy. Verejné obstarávanie sa zhoršilo, súťaže sa ťahajú alebo padajú a tlak na najnižšiu cenu rozkladal trh. Kriticky chýba prepojenie biznis vlastníkov so zodpovednosťou za rozvoj systémov, takže vo verejnej správe vznikajú riešenia bez dostatočného vlastníctva a podpory. Strategický rámec (NKIVS) nie je manažérskym nástrojom, podľa ktorého by sa dalo riadiť, a digitálna transformácia procesov sa nenaštartovala.

Čo z toho plynie pre ďalšie roky

Štát čelí investičnému dlhu minimálne na úrovni približne 600 miliónov eur, ktorý sa týka hardvéru, softvéru aj veľkých zastaraných systémov. Časť zdrojov možno hľadať v Pláne obnovy a odolnosti a v programe Slovensko, no kľúčové bude dobre koncipovať projekty a sústrediť sa na náhradu kritickej infraštruktúry. Keďže informatikov je na trhu trvalo málo, treba posilniť kompetencie biznis vlastníkov, aby vedeli jasne formulovať požiadavky a niesť zodpovednosť. Súbežne je nutné ozdraviť obstarávanie, obmedziť byrokraciu a z ústredného orgánu urobiť skutočného lídra, ktorý udáva smer, nie mikromanažment projektov.