Kvantové počítače už existujú, hoci sú zatiaľ v plienkach. Ich prísľub mení predstavu o rýchlosti a výpočtovej sile a môže prevrátiť to, ako chránime tajomstvá. Budúcnosť v tejto oblasti závisí od krokov, ktoré urobíme dnes.
Čo je kvantové počítanie a kde sme dnes
Kým klasické počítače pracujú s bitmi 0 a 1, kvantové počítače používajú qubity, ktoré môžu byť v stave 0, 1 aj v superpozícii oboch naraz. Práve táto zvláštna vlastnosť kvantovej mechaniky im dáva potenciál riešiť vybrané úlohy radikálne rýchlejšie. Nejde o sci‑fi: zariadenia existujú, no sú extrémne citlivé a technicky náročné.
Kvantové procesory pracujú so svetlom a elektromagnetizmom, pričom fotóny treba doslova „zastaviť“ a izolovať v prostredí okolo 15 mK – približne 180‑krát chladnejšom než vesmírne pozadie. Preto je nepravdepodobné, že by ich niekto bežne vlastnil; skôr ich budeme využívať nepriamo. Rozlišujú sa tri vývojové línie: kvantové žíhanie, analógové kvantové systémy a univerzálne kvantové počítače. Dnes sme medzi prvými dvoma a počty qubitov sa pohybujú rádovo v tisíckach, univerzálne systémy ešte nie sú hotové.
Prelom pri 10 000 qubitoch: svet bez tajomstiev?
Podľa prednášajúceho bude zlomovým bodom približne 10 000 qubitov: vtedy sa očakáva, že algoritmus Shor dokáže prakticky rozložiť veľké čísla na prvočísla. To by zásadne narušilo dnešnú verejnokľúčovú kryptografiu (RSA, eliptické krivky, Diffie‑Hellman), na ktorej stojí HTTPS, digitálne podpisy či výmena kľúčov. Už dnes na to upozorňujú aj inštitúcie typu NSA a DHS, ktoré odporúčajú prechod na nové postupy, hoci „kvantové útoky“ zatiaľ bežne nepozorujeme. Odhadovaný horizont 7–12 rokov nie je zajtra, ale na plánovanie je to vlastne hneď – ide o potenciál „sveta bez tajomstiev“, ak sa nepripravíme.
Prvé použitia a kroky, ktoré má zmysel urobiť už dnes
Aj v súčasnej fáze sa objavujú prvé praktické experimenty: optimalizácia dopravy a logistiky, zrýchlenie Monte Carlo simulácií či tvorba portfólií vo financiách. Niektoré firmy skúšajú kvantové procesory na ťažké optimalizačné úlohy s veľkým počtom možností, kde klasické prístupy riešia problém len „jeden na jedného“. Objavujú sa aj piloty v platbách a vo farmaceutickom výskume, hoci je to zatiaľ skôr laboratórna než masová realita. Pri vybraných typoch úloh môže kvantový čip podľa prezentácie dosiahnuť výkon porovnateľný so špičkovými superpočítačmi, no ide o veľmi špecifické scenáre.
Čo s tým dnes? Pokračovať v základnej kyberhygiene a odolnosti (správa prístupov, dohľad, ochrana koncových bodov, bezpečnosť cloudu) a popri tom začať s „krypto‑inventúrou“. Identifikujte, kde používate ohrozené šifry a kľúče, zaveďte krypto‑agilitu (možnosť rýchlo meniť algoritmy) a sledujte návrhy postkvantových štandardov, ktoré zverejňuje NIST. Keď „zajtrajšok“ príde, pripravené organizácie budú schopné prejsť na postkvantové mechanizmy bez chaosu. Nejde o paniku, ale o rozumné plánovanie na najbližšie roky.
