Na technologickej konferencii ITAPA zaznela priama diagnóza: Slovensko má málo startupov pre dlhodobé podfinancovanie inovácií a slabý ekosystém. Zástupcovia štátu predstavili opatrenia od štipendií pre talentovaných študentov cez nové investičné nástroje až po transparentnejšie granty. Cieľ do roku 2030 je pritom jasný – dobehnúť európsky priemer vo výdavkoch na výskum a inovácie.
Prečo na Slovensku vzniká málo startupov
Podľa diskutujúcich je problém dlhodobý: krajina systematicky podfinancovala výskum, vývoj a inovácie a zaostala za EÚ. Chýba kapitál v najskorších fázach, slabé je aj pôsobenie „business angels“ a reinvestície úspešných podnikateľov do nových firiem. Neprospieva ani odliv mladých po strednej škole do zahraničia a menší, menej rozvinutý domáci trh.
Dôležitým zdrojom nápadov sú univerzity, no ich podpora študentov pri zakladaní firiem je nevyrovnaná. Pomôcť môžu súťaže, „pitching“ podujatia a inkubačné programy priamo na školách. Kľúčom je prepojenie akademického, podnikateľského a verejného sektora, aby sa výskum rýchlejšie menil na použiteľné riešenia.
Peniaze, talenty a ekosystém: čo štát sľubuje
Rezort školstva rozbehol štipendijnú schému pre prvákov na slovenských vysokých školách, s vyššou podporou pre nedostatkové odbory (až 16 500 eur za tri roky) a s bežnými štipendiami do 9 000 eur. Popri tom sa investuje do kvality a atraktivity vysokých škôl – do infraštruktúry, moderných programov aj kvality výučby – v objeme rádovo stoviek miliónov eur. Cieľom je, aby mladí nielen prišli, ale aj zostali a videli perspektívu doma.
Na strane kapitálu pribúdajú nástroje zo štátu a plánu obnovy. Slovak Investment Holding rozbieha seed aj rozvojový kapitál s cieľom podporiť približne 40 firiem v objeme cez 30 miliónov eur a testuje aj záručný nástroj s odpustiteľnou časťou pôžičky pre projekty digitalizácie. MIRRI zároveň pripravuje zameranejšie výzvy a chce sústrediť podporu na oblasti s najväčším potenciálom; medzi nimi je aj výzva na špičkové digitálne technológie (TRL 6–8), ktorú plánuje po meškaní spustiť v najbližších mesiacoch.
Transparentné granty a predvídateľné výzvy
Mení sa aj systém hodnotenia projektov: zavádza sa jednotný opis a tri rovnaké kritériá – excelentnosť, dopad a implementácia – s bodovaním podľa vzoru EÚ. Pri väčších sumách hodnotia projekty zahraniční experti, aby sa predišlo konfliktom záujmov, a inštitúcie majú zverejňovať harmonogram výziev vopred, aby sa žiadatelia vedeli pripraviť.
Transformačné a inovačné konzorciá prechádzajú externým hodnotením a následnými prezentáciami pred medzinárodnou komisiou; cieľom je stíhať termíny realizácie a zlepšiť koordináciu. V širšom horizonte platí Národná stratégia výskumu, vývoja a inovácií 2030: Slovensko chce dosiahnuť priemer EÚ vo výdavkoch na VaV, viac stavať na národných zdrojoch a systematicky zapájať súkromný sektor.
