Moderná nemocnica nie je len o nových prístrojoch, ale o premyslených prioritách, stabilnom financovaní a ľuďoch, ktorí s technológiami vedia pracovať. Diskusia odborníkov odhalila, že Slovensko má špičkové pracoviská, no aj veľké dlhy, úzke hrdlá v obstarávaní a málo dát, podľa ktorých by sa investície riadili. Inšpirácia prichádza z Česka, kde štát systematicky mapuje potreby a modernizáciu viaže na jasné kritériá.
Technológie áno, ale s rozumom
Nemocnice chcú investovať do robotickej chirurgie a špičkovej onkologickej liečby, no musia si určiť poradie krokov. Zaznelo, že nie všetko musí byť všade: niektoré zariadenia s nízkymi počtami výkonov si špeciálne technológie „na seba“ jednoducho nezarobia. Preto je pri unikátnych prístrojoch potrebný „tretí partner“ – štát, ktorý doplní financovanie, inak sa investície nerozbehnú.
V onkológii sa spomínal MR-linac – urýchľovač s magnetickou rezonanciou, ktorý zlepšuje presnosť ožarovania. Podľa diskutujúcich by takáto technológia mala byť aspoň na jednom špičkovom pracovisku; v Česku ju v Masarykovom onkologickom ústave už prevádzkujú a obstarávajú druhý kus. Skôr než prídu „antény“, treba však pevnú „strechu“: stabilnú infraštruktúru, prevádzku a servis, aby drahé prístroje prinášali pacientom reálny úžitok.
Peniaze, obstarávanie a česká inšpirácia
Štátne nemocnice ťaží investičný dlh a zložitá skladba budov i pracovísk; v Bratislave sa hovorilo o obrovských záväzkoch a duplicitách. Eurofondy nie sú vždy dostupné a verejné obstarávanie tlačí na najnižšiu cenu, nie na najlepší klinický výsledok. Odborníci žiadajú, aby súťaže vychádzali z jasne definovaných klinických požiadaviek a aby sa riešila nerovnosť medzi štátnymi a súkromnými poskytovateľmi pri nákupoch.
Česká republika je príkladom, ako to možno uchopiť systémovo: mapuje technologické potreby, vyhlasuje programy (napr. národné onkologické centrá) a viaže podporu na podmienky, ako je dostupnosť nukleárnej medicíny. Výsledok je rýchlejšia obmena prístrojov a cielené investície tam, kde sú pre pacientov najprínosnejšie. Bez podobnej „mapy“ a kategorizácie výkonov Slovensko ťažko dobehne meškanie.
Ľudia, dáta a cesta pacienta
Modernizácia nie je len o nákupe techniky, ale aj o personáli a procesoch. Nové prístroje zvyšujú náklady nielen na materiál, ale aj na zručnosti – školenie, udržiavanie tímov a vyššiu odbornosť. Digitalizácia dáva nádej: znižuje chybovosť, uľahčuje prácu a pomáha udržať odborníkov, ktorí sa čoraz viac pýtajú na to, aké výkony pracovisko robí a s akou technológiou bude pracovať.
Diskutujúci volali po lepšom využívaní dát: nemocnice reportujú obrovské množstvo informácií, no spätná väzba je slabá. Potrebujeme benchmarking z reálnych výstupov (napr. DRG), porovnateľné „ročenky“ a merateľné cesty pacienta pri kľúčových diagnózach, ako sú onkológia či kardiológia. Až potom budú investície v technológiách aj vzdelávaní – vrátane programov na prácu s umelou inteligenciou – prinášať hodnotu, ktorú pacienti cítia a systém unesie.
