Historicky máme najvyššiu koncentráciu skleníkových plynov v ovzduší, najväčšími prispievateľmi sú energetika, priemysel a doprava. Jedným z opatrení na znižovanie spotreby je aj zavádzanie inteligentných meracích systémov (IMS), ktoré sa u nás inštalujú od roku 2013 a v súčasnosti je už pol milióna odberných miest vybavených inteligentným meračom spotreby elektriny. Súčasný stav využívania údajov z IMS sa koncentruje na získavanie údajov o spotrebe a ich použitie na vytváranie faktúr pre koncového odberateľa a zavádzanie nových energetických služieb je pomalé a rozpačité. Iba časť meraných údajov sa zdieľa aj s odberateľmi a ostatnými účastníkmi trhu, vo zvyšku dát sa skrýva zatiaľ nie naplno využívaný potenciál. V okolitých krajinách rastie množstvo inovatívnych projektov a produktov zaoberajúcich sa pokročilou analytikou energetických dát z IMS, čo im pomáha zvyšovať prestíž vedecko-výskumných inštitúcií, ale aj konkurencieschopnosť podnikom na lokálnom, ale aj európskom trhu. Slovensko v tomto smere má čo dobiehať. Potenciál sa skrýva v proaktívnych službách, aby koncoví odberatelia na základe analýzy týchto dát získali užitočné informácie týkajúce sa spotreby, ich environmentálneho dopadu (využiteľného aj v repotre ESG), možnosťami integrácie OZE do ich energetického hospodárstva, alebo informácie o anomáliách (prípadných poruchách) zariadení, či o možnostiach využívania nových produktov napr. kreditného merania v prípade odberateľov ohrozených energetickou chudobou. Mali by sme myslieť aj na ostatné energetické médiá, napr. teplo, kde je tiež veľký potenciál z hľadiska využívania odpadného tepla, ktoré by mohlo slúžiť na prospech nás všetkých.