Drony predstavujú pre kritickú infraštruktúru na Slovensku rastúcu a podceňovanú hrozbu. Nezáleží na tom, či letí novinár, amatér alebo záškodník – nad chránené objekty sa dron jednoducho nesmie dostať. Účinná obrana musí spojiť včasnú detekciu, jasnú identifikáciu a rýchlu reakciu.
Prečo je dron pri kritickej infraštruktúre vždy problém
Diskusia o motívoch pilota je zaujímavá až druhotne; prvou zásadou je, že dron v zakázanom priestore je riziko. Aj „nevinné“ pokusy či prieskumy prinášajú útočníkovi údaje a skúsenosti pre neskoršie škodlivé konanie. Drony navyše dokážu letieť nízko, ticho a po naprogramovanej trase, takže si vedia cestu k cieľu systematicky „naťukávať“.
Rozšírený mýtus tvrdí, že autonómny let vylučuje rádiovú stopu. V praxi však drony často prenášajú video alebo v niektorej fáze letu komunikujú s ovládačom, a teda zanechávajú zachytiteľné signály. Z tohto dôvodu treba k ochrane pristupovať s predpokladom, že aj „autonómny“ prienik je možné odhaliť.
Prečo radar nestačí a čo pridať
Samotný radar je pri nízkych výškach a v členitom teréne limitovaný odrazmi, tienením a „šumom“ okolia. Navyše mnohé komerčné systémy sa spoliehajú na „knižnice hrozieb“ – teda známe profily dronov – ktoré sa aktualizujú s oneskorením a stoja nemalé peniaze. To je, akoby sme sa očkovali proti chorobám, ktoré už kolujú v novej mutácii.
Efektívna ochrana preto kombinuje viac vrstiev: rádiovú detekciu a smerové zameranie, vizuálne či video potvrdenie pre dôkazný materiál a napokon bezpečné vyradenie dronu. Kľúčové je tiež identifikovať nielen dron, ale aj jeho pôvod a operátora – bez toho sa situácia právne a bezpečnostne nedá uzavrieť.
Prípad Mochovce: plánovanie, geolokácia a realita terénu
V praxi sa osvedčuje širokopásmová rádiová detekcia, ktorá nepozerá len na „bežné“ frekvencie, ale skenuje celé relevantné pásmo a rýchlo zachytí aj netypickú komunikáciu. Simulačné nástroje pomáhajú navrhnúť umiestnenie snímačov a preveriť pokrytie, no nenahradia prieskum na mieste – model nepozná aktuálnu vegetáciu, lokálne rušenie ani reálne tienenie terénom. Cieľom je, aby mala zásahová jednotka včasné avízo a jasné pokyny, kam vyraziť.
Okolie atómovej elektrárne Mochovce je kopcovité a zalesnené, čo nízko letiacim dronom hrá do karát a radarom život komplikuje. Sieť viacerých snímačov vo vhodnej výške umožní aktívnu geolokáciu v 3D – pri dostatočnom počte bodov určí polohu dronu aj operátora s vysokou presnosťou. Takýto systém zlepšuje ochranu konkrétneho areálu a zároveň môže prispieť k širšej protivzdušnej bezpečnosti, ak sa integruje do štátnych štruktúr.
