Armáda v mieri rozhodne nesedí so založenými rukami. Náčelník generálneho štábu pripomína, že nasadenie vojakov na hraniciach je výnimočný a vážny krok, nie rýchla náhrada polície. Z návštev frontu na Ukrajine prináša poznatky, ktoré menia spôsob, akým sa pripravujeme na obranu, a zdôrazňuje, že o výsledku rozhoduje aj morálka spoločnosti.
Lekcie z Ukrajiny: senzory, automatizácia a rýchla zmena taktík
Priame pozorovania z frontu ukazujú konflikt mimo štandardných doktrín: Ukrajina útočí bez vzdušnej nadvlády a čelí extrémne vrstvenej obrane. V takom prostredí sú rozhodujúce „oči a uši“ – senzory, prieskum a zdieľaný operačný obraz, ktoré umožňujú účinne využiť moderné zbrane. Game changermi sa stávajú automatizované a bezposádkové systémy, elektronický boj a rýchla koordinácia. Bojisko sa mení dynamicky a vyžaduje preškoľovanie i úpravu postupov.
Modernizácia preto neznamená len nákup techniky, ale aj schopnosť ju prepojiť a nasadiť. Generál vidí priestor pre slovenský priemysel, ak získa tri veci: predvídateľné objednávky, jasné pravidlá s preferenciou domáceho výrobcu a koordinovaný výskum s účasťou vojakov. Zároveň treba vysokú mieru transparentnosti, lebo rýchly vývoj a priame inovačné projekty bývajú spoločensky citlivé. Tempo je kľúčové – aj na Ukrajine sa taktika mení každé tri mesiace podľa nových systémov a munície.
Morálka a širší obraz vojny
Najsilnejšou „nohou“ bezpečnosti je vôľa občanov brániť štát, na ktorú útočia dezinformácie a polarizácia. Na Ukrajine sa ju nepodarilo zlomiť: spoločnosť vojakov podporuje a symbióza medzi frontom a zázemím drží morálku vysoko. U nás generál apeluje na politikov, aby neeskalovali napätie a vytvárali prostredie, v ktorom sa občan cíti bezpečne a spravodlivo. Korektná verejná debata je najlepšou obranou proti informačným operáciám.
V strategickej optike podľa generála Ruská federácia už prehrala: svoj pôvodný cieľ zlomiť Ukrajinu nesplnila a aliancia sa rozšírila i posilnila. Ukrajina obstála v prvej fáze a medzinárodná podpora znižuje šancu, že zostane osamotená. To však neznamená rýchly koniec – každodenné straty a opotrebovanie trvajú a rozhodovať bude výdrž, inovácie a jednota spojencov. Pre Slovensko z toho plynie jasná úloha: trpezlivo posilňovať pripravenosť, technické schopnosti a odolnosť spoločnosti.
