Zvyšovanie digitálnej gramotnosti? Česi nám ukazujú, ako to nerobiť.
V Česku v roku 2013 prijali dokument Stratégia digitálnej gramotnosti. K zvyšovaniu zručností v oblasti IT a digitalizácie však u našich susedov zatiaľ nedochádza. Kde je problém?
Medzinárodný kongres ITAPA je miestom, kde sa pravidelne otvárajú otázky z oblastí, ktoré formujú našu spoločnosť. Vzdelávanie ako základný proces humanizácie človeka je proces dlhodobý a zložitý, tým viac, keď ide o oblasť informatiky. Potvrdilo to stretnutie tých, ktorí formujú mladú generáciu ľudí, teda učiteľov a zástupcov škôl a tých, ktorí by mali z úspešného edukačného procesu ťažiť, zástupcov IT spoločností. Panel Vzdelávanie pre digitálny svet nám pripomenul, že edukačný proces je podstatne náročnejší, ako sa nám často zdá.
Predseda Slovenskej informatickej spoločnosti Milan Ftáčnik načrtol v úvode tri základné okruhy, ktorým budú diskusné príspevky venované. Téma digitálnej zručnosti a spôsob jej dosahovania, informatika na základných a stredných školách a personálny problém, týkajúci sa dlhodobého nedostatku IT pracovníkov a možnosti jeho riešenia.
Kým na Slovensku sa diskurz o vzdelávaní mladej generácie v oblasti digitálnej gramotnosti rozbehol už pred pár rokmi, no stále sa o tom len diskutuje, v Česku už v roku 2013 prijali dokument Stratégia digitálnej gramotnosti. Jeho cieľom je v rokoch 2015 až 2020 zvýšiť digitálnu gramotnosť mladej generácie u našich susedov. Po prednáške Oľgy Štepánkovej z Českej kybernetickej a informatickej spoločnosti, ktorá bola súčasťou tohto procesu, sa však zdá, že pre Slovensko by implementácia dokumentu Stratégia digitálnej gramotnosti v praxi mohla byť skôr poučením a návodom, ako to nerobiť. K zvýšeniu digitálnej gramotnosti totiž napriek snahe u našich susedov nedochádza. Podľa jej slov chýba väčšia kooperácia medzi Ministerstvom školstva a Ministerstvom sociálnej práce a rodiny, pod gesciou ktorých sa daná reforma uskutočňuje. Ďalším problémom je podľa Štepánkovej veľký dôraz štátu a súkromných podnikateľských subjektov na finančný aspekt pri riešení zvyšovania digitálnej zručnosti. O zákazky sa bojuje pri čo najnižšej cene, bez ohľadu na to, akú kvalitnú a pre spoločnosť hodnotnú službu môže firma ponúknuť. Ako posledným pálčivým problémom sa javí zlyhanie ministerstva pri sprostredkúvaní informácií úradom a školám o tom, čo by mal spĺňať študent či záujemca o prácu z hľadiska digitálnych zručností. Ako konštatuje Štepánková, dobrá myšlienka nebola vhodne tlmočená „výkonným silám“, teda učiteľom a zamestnancom úradov práce. Preto je napriek koncepčne zvládnutému plánu výsledok dodnes neuspokojivý.
Prof. Ivan Kalaš z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK pripomenul, že Slovensko je vo svete unikátom v implementácii informatiky do vyučovacieho procesu prvého stupňa základných škôl. Podarilo sa nám to medzi absolútne prvými už v roku 2008, pričom odvtedy prešlo už deväť rokov a nevyužili sme potenciál, ktorý sa ponúkal. Práve naopak, keď bola v roku 2012 v Anglicku nespokojnosť s výučbou informatiky a uskutočnila sa tam transformácia výučby v tejto oblasti, inšpirovať sa tým nechali mnohé európske krajiny vrátane Slovenska.
Firmy v IT segmente očakávajú, že vďaka efektívnejšej štátnej podpore základných a stredných škôl získajú viac odborníkov pre svoje potreby. Tieto očakávania napĺňajú školy len čiastočne, preto ako jedno z možných riešení vidí prof. Kalaš v implementácii predmetu informatiky medzi základné študijné predmety. „Keď sú povinnými predmetmi matematika a slovenský jazyk, možno očakávať, že budú všetci matematikári a slovenčinári?“ – čo je argumentom na prípadné úvahy o tom, či je potrebné informatiku „povýšiť“ medzi povinné študijné predmety základných škôl. Podľa neho sa práve z informatiky stáva dnes už nový nástroj na učenie sa, komunikáciu, spoznávanie sveta a programovanie je jej jazykom. Stále nedoceňujeme ich pozitívny prínos pre spoločnosť. Vladimír Raučina zo Slovenskej informatickej spoločnosti posúva túto úvahu ďalej, keď tvrdí, že vzdelávanie v oblasti informatiky by malo byť certifikované. „Absolventi nadhodnocujú svoje schopnosti a neraz vzniká kolízia medzi tým, čo si absolventi myslia, že vedia v oblasti informatiky a čo uvádzajú do svojich životopisov v porovnaní s tým, čo v skutočnosti dokážu“. Keď bude učiteľ podliehať testom z informatiky, ktorých výsledkom bude certifikát, stane sa zároveň kvázi garantom schopností a zručností študentov.
Nie je novinkou, že v súčasnosti je trh s ITčkármi poddimenzovaný. Slovensko má tri možnosti, ako získať viac kvalifikovanej sily. Najrozumnejšou a z trhového hľadiska najperspektívnejšou alternatívou je vychovať si vlastných IT pracovníkov. Na základe argumentov, prezentovaných na kongrese ITAPA odborníkmi v paneli Vzdelávanie pre digitálny svet, sa však zároveň táto možnosť javí momentálne ako najnáročnejšia. Rekvalifikácia absolventov vysokoškolských štúdií, ktorí sú bez práce, nie je novou témou, aplikácia tohto kroku v praxi je však tŕnistá, pretože študentovi sociálnej práce či kulturológie je oblasť informatiky vzdialená. Preto sa ešte ponúka tretia možnosť - aktívne získavanie zahraničnej pracovnej sily, ktoré je dnes bežnou praxou napríklad vo výrobnej sfére. Mário Lelovský z IT Asociácie Slovenskej republiky však varuje pred týmto trendom, pretože Slovensko patrí na chvost rebríčka v pomere emigrácie/imigrácie pracovnej sily v oblasti informatiky.
Lelovský tiež pripomína alarmujúce číslo – podľa najnovších štúdií má len 55% populácie digitálne zručností. Vzhľadom na budúcnosť, ktorá nás čaká a pred ktorou netreba zatvárať oči, je dôležité čo najskôr nasadnúť na vlak informatiky a digitalizácie a prvé miesta rezervovať mladej generácii.
Predseda Slovenskej informatickej spoločnosti Milan Ftáčnik načrtol v úvode tri základné okruhy, ktorým budú diskusné príspevky venované. Téma digitálnej zručnosti a spôsob jej dosahovania, informatika na základných a stredných školách a personálny problém, týkajúci sa dlhodobého nedostatku IT pracovníkov a možnosti jeho riešenia.
Kým na Slovensku sa diskurz o vzdelávaní mladej generácie v oblasti digitálnej gramotnosti rozbehol už pred pár rokmi, no stále sa o tom len diskutuje, v Česku už v roku 2013 prijali dokument Stratégia digitálnej gramotnosti. Jeho cieľom je v rokoch 2015 až 2020 zvýšiť digitálnu gramotnosť mladej generácie u našich susedov. Po prednáške Oľgy Štepánkovej z Českej kybernetickej a informatickej spoločnosti, ktorá bola súčasťou tohto procesu, sa však zdá, že pre Slovensko by implementácia dokumentu Stratégia digitálnej gramotnosti v praxi mohla byť skôr poučením a návodom, ako to nerobiť. K zvýšeniu digitálnej gramotnosti totiž napriek snahe u našich susedov nedochádza. Podľa jej slov chýba väčšia kooperácia medzi Ministerstvom školstva a Ministerstvom sociálnej práce a rodiny, pod gesciou ktorých sa daná reforma uskutočňuje. Ďalším problémom je podľa Štepánkovej veľký dôraz štátu a súkromných podnikateľských subjektov na finančný aspekt pri riešení zvyšovania digitálnej zručnosti. O zákazky sa bojuje pri čo najnižšej cene, bez ohľadu na to, akú kvalitnú a pre spoločnosť hodnotnú službu môže firma ponúknuť. Ako posledným pálčivým problémom sa javí zlyhanie ministerstva pri sprostredkúvaní informácií úradom a školám o tom, čo by mal spĺňať študent či záujemca o prácu z hľadiska digitálnych zručností. Ako konštatuje Štepánková, dobrá myšlienka nebola vhodne tlmočená „výkonným silám“, teda učiteľom a zamestnancom úradov práce. Preto je napriek koncepčne zvládnutému plánu výsledok dodnes neuspokojivý.
Prof. Ivan Kalaš z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK pripomenul, že Slovensko je vo svete unikátom v implementácii informatiky do vyučovacieho procesu prvého stupňa základných škôl. Podarilo sa nám to medzi absolútne prvými už v roku 2008, pričom odvtedy prešlo už deväť rokov a nevyužili sme potenciál, ktorý sa ponúkal. Práve naopak, keď bola v roku 2012 v Anglicku nespokojnosť s výučbou informatiky a uskutočnila sa tam transformácia výučby v tejto oblasti, inšpirovať sa tým nechali mnohé európske krajiny vrátane Slovenska.
Firmy v IT segmente očakávajú, že vďaka efektívnejšej štátnej podpore základných a stredných škôl získajú viac odborníkov pre svoje potreby. Tieto očakávania napĺňajú školy len čiastočne, preto ako jedno z možných riešení vidí prof. Kalaš v implementácii predmetu informatiky medzi základné študijné predmety. „Keď sú povinnými predmetmi matematika a slovenský jazyk, možno očakávať, že budú všetci matematikári a slovenčinári?“ – čo je argumentom na prípadné úvahy o tom, či je potrebné informatiku „povýšiť“ medzi povinné študijné predmety základných škôl. Podľa neho sa práve z informatiky stáva dnes už nový nástroj na učenie sa, komunikáciu, spoznávanie sveta a programovanie je jej jazykom. Stále nedoceňujeme ich pozitívny prínos pre spoločnosť. Vladimír Raučina zo Slovenskej informatickej spoločnosti posúva túto úvahu ďalej, keď tvrdí, že vzdelávanie v oblasti informatiky by malo byť certifikované. „Absolventi nadhodnocujú svoje schopnosti a neraz vzniká kolízia medzi tým, čo si absolventi myslia, že vedia v oblasti informatiky a čo uvádzajú do svojich životopisov v porovnaní s tým, čo v skutočnosti dokážu“. Keď bude učiteľ podliehať testom z informatiky, ktorých výsledkom bude certifikát, stane sa zároveň kvázi garantom schopností a zručností študentov.
Nie je novinkou, že v súčasnosti je trh s ITčkármi poddimenzovaný. Slovensko má tri možnosti, ako získať viac kvalifikovanej sily. Najrozumnejšou a z trhového hľadiska najperspektívnejšou alternatívou je vychovať si vlastných IT pracovníkov. Na základe argumentov, prezentovaných na kongrese ITAPA odborníkmi v paneli Vzdelávanie pre digitálny svet, sa však zároveň táto možnosť javí momentálne ako najnáročnejšia. Rekvalifikácia absolventov vysokoškolských štúdií, ktorí sú bez práce, nie je novou témou, aplikácia tohto kroku v praxi je však tŕnistá, pretože študentovi sociálnej práce či kulturológie je oblasť informatiky vzdialená. Preto sa ešte ponúka tretia možnosť - aktívne získavanie zahraničnej pracovnej sily, ktoré je dnes bežnou praxou napríklad vo výrobnej sfére. Mário Lelovský z IT Asociácie Slovenskej republiky však varuje pred týmto trendom, pretože Slovensko patrí na chvost rebríčka v pomere emigrácie/imigrácie pracovnej sily v oblasti informatiky.
Lelovský tiež pripomína alarmujúce číslo – podľa najnovších štúdií má len 55% populácie digitálne zručností. Vzhľadom na budúcnosť, ktorá nás čaká a pred ktorou netreba zatvárať oči, je dôležité čo najskôr nasadnúť na vlak informatiky a digitalizácie a prvé miesta rezervovať mladej generácii.
Prihláste sa na Jarná ITAPA 2024
