Zápalové ochorenia čriev, známe aj ako IBD (Inflammatory Bowel Diseases), patria medzi chronické autoimunitné ochorenia, ktoré významne ovplyvňujú kvalitu života pacientov.

Najčastejšie ide o Crohnovu chorobu a ulceróznu kolitídu, ktoré spôsobujú dlhodobý zápal v tráviacom trakte a pri ktorých sa striedajú obdobia zhoršenia ochorenia – relapsu a obdobia zlepšenia – remisie.

S IBD žije približne 7 miliónov ľudí vo svete¹. Tieto ochorenia sa najčastejšie diagnostikujú u mladých dospelých medzi 20. a 30. rokom života, ale môžu sa objaviť v akomkoľvek veku.


Ulcerózna kolitída spôsobuje súvislý zápal sliznice hrubého čreva, zatiaľ čo Crohnova choroba môže zasiahnuť ktorúkoľvek časť tráviaceho traktu. Ochorenia sa prejavujú najmä hnačkami, bolesťami brucha, únavou, chudnutím či naliehavou potrebou na stolicu. U časti pacientov sa objavujú aj mimočrevné prejavy, napríklad na kĺboch, koži alebo očiach.

Významnou výzvou je nepredvídateľný priebeh ochorenia. Európske prieskumy ukazujú, že až 71 % pacientov sa obáva ďalšieho zhoršenia ochorenia², 67 % pri plánovaní aktivít zvažuje dostupnosť toaliet² a približne 40 % muselo upraviť svoj pracovný život², napríklad prechodom na prácu z domu alebo skrátený úväzok. Zápalové ochorenia čriev neovplyvňujú len zdravie pacientov – výrazne zasahujú aj do ich pracovného, spoločenského a rodinného života.

Napriek významnému pokroku v liečbe zostáva bremeno ochorenia vysoké. Pri ulceróznej kolitíde môže po rokoch trvania ochorenia až tretina pacientov potrebovať chirurgický zákrok³. Výzvou zostáva aj oneskorená diagnostika a nedostatočná kontrola ochorenia, ktoré môžu viesť k zhoršeniu zdravotného stavu a vyšším ekonomickým dopadom na zdravotný a sociálny systém.

Moderný prístup k liečbe sa preto zameriava nielen na zmiernenie príznakov, ale aj na dlhodobú kontrolu zápalu, dosiahnutie klinickej remisie a zhojenie sliznice čreva.