Je zásadný rozpor medzi prianím 80 – 90 % ľudí zomrieť v prirodzenom prostredí a realitou slovenského zdravotníctva, kde pacienti často „prepadávajú systémom“ a zomierajú osamelí v akútnych nemocniciach. Henrieta Žilková, prezidentka Asociácie hospicovej a paliatívnej starostlivosti (AHAPS), na základe skúseností z praxe identifikuje tri kritické oblasti systémového zlyhania: neskorú identifikáciu paliatívnych pacientov vedúcu k „neprospešnej liečbe“, ekonomickú podvýživu mobilných hospicov a nedostatočnú spoluprácu medzi zdravotným a sociálnym rezortom, ktorá hatí interdisciplinaritu v prístupe hospicových tímov k pacientovi a rodine.

Poukáže sa tiež na nevyhnutnosť systémových zmien, ktoré vychádzajú priamo z potrieb pacientov a ich rodín v teréne. AHAPS, ako najväčšia strešná organizácia v sektore, deklaruje pripravenosť aktívne participovať a byť priamou súčasťou tvorby novej legislatívy u kompetentných zákonodarcov, aby nová legislatíva bola plne kompatibilná s reálnou praxou a chránila dôstojnosť človeka až do konca. Paliatívna starostlivosť je predstavená ako nevyhnutná súčasť modernej dlhodobej starostlivosti, ktorá má ambíciu vnášať viac života do posledných dní pacientov.