Z elektrického rozvádzača vo výrobnej hale šľahajú plamene. Hrozí, že oheň sa čoskoro rozšíri. Ako zareagujete?

Viete, kde sa nachádza najbližší hasiaci prístroj, kde odpojiť prívod energie a čo spraviť ďalej? Z posledného školenia o bezpečnosti práce si možno pamätáte, že požiarny poplach sa už nevyhlasuje údermi na koľajnicu a že správne odpovede v teste boli všetky cé. Alebo si ste si počas neho nasadili na hlavu okuliare na virtuálnu realitu a požiar ste nanečisto zvládli krok po kroku, takže v prípade núdze už všetky úkony robíte automaticky.

„Praktické cvičenie je najlepšie, no nijaká firma si nezapáli rozvádzač, aby nechala zamestnancov trénovať hasenie,“ hovorí Vladimír Broniš, odborník spoločnosti Atos IT Solutions and Services. „Mnohé spoločnosti majú so školeniami bezpečnosti práce problém, pretože zamestnanci ich berú ako formalitu. V priemyselných podnikoch pritom k nebezpečným situáciám môže prísť veľmi ľahko. Vďaka virtuálnej realite ľudia priamo prechádzajú cez modelové situácie, v ktorých sa musia rozhodovať, pohybovať a konať presne tak, ako v skutočnosti,“ vysvetľuje.

 

Projekty s ďalším rozmerom

Atos má s prípravou vzdelávacieho obsahu dlhoročné skúsenosti. Od projektov pre školy, s ktorými začal už v roku 2014, sa EDU tím Atosu postupne začal špecializovať na virtuálnu realitu. Moderná technológia vzdelávacím projektom okrem doslova ďalšieho rozmeru dodáva i výrazné zlepšenie výsledkov. Napríklad v prípade bezpečnostných školení v spoločnosti Arcelor Mittal sa zamestnanec po nasadení virtuálneho headsetu ocitá priamo vo virtuálnej kópii výrobnej haly, kde si postupne môže prejsť všetky modelové situácie a naštudovať si dôležité informácie. Vďaka interaktívnej forme získané vedomosti pretrvajú omnoho dlhšie.

Pri bezpečnosti sa však možnosti virtuálnej reality nekončia. Moderná technológia pomáha pri školeniach akéhokoľvek druhu. Spoločnosť Andritz z Humenného ju využíva napríklad na zaškoľovanie zamestnancov pri montáži jedného zo svojich výrobkov. Ide o náročnú, no zároveň zriedkavú výrobu, takže pri každej montáži sa zodpovedný pracovník učil stroj akoby skladať vždy nanovo. To nie je ideálne, zvlášť ak vezmeme do úvahy, že jeden chybný krok znamená znehodnotenie celého výrobku.

 

Vstup nie je zakázaný

„Problém bol v tomto prípade o to väčší, že výrobok zložený z viac ako tisíc dielov dokázali zostaviť len dvaja ľudia, z toho jeden pred dôchodkom. Pre vysokú fluktuáciu zamestnancov hrozilo, že sa cenné know-how stratí,“ hovorí šéf EDU tímu Atosu. „Virtuálna realita vyriešila dva problémy - jednak si teraz môže nastupujúci zamestnanec poskladať stroj súčiastku po súčiastke bez akéhokoľvek rizika a jednak sme celý proces systematicky digitálne zaznamenali,“ hovorí V. Broniš.

Možnosti virtuálnej reality zvlášť ocenia podniky s non-stop prevádzkou či s priestormi, kde je pohyb človeka rizikový. Či už je to jadrová elektráreň alebo obyčajná výrobná linka s

nepretržitou výrobou, neprístupnosť týchto zariadení pre výcvik zvyšuje riziko chýb v prípade servisného zásahu či krízovej situácie.

Netreba však myslieť len na katastrofické scenáre. Prevádzkovateľ českej elektrickej prenosovej sústavy ČEPS modernú technológiu využíva na sprístupnenie svojej najmodernejšej rozvodne verejnosti. Hoci do objektu bežne smerujú exkurzie, umelá realita návštevníkom umožní pozrieť si detailne i miesta, kde je pohyb nebezpečný. Virtuálny model navyše firme zostane a môže slúžiť ako základ pre ďalšie riešenia.