Migrénu mnohí vnímajú ako „silnejšiu bolesť hlavy“, v skutočnosti však ide o závažné neurologické ochorenie, ktoré dokáže človeka výrazne obmedziť v každodennom živote.

Záchvaty migrény môžu trvať 4 až 72 hodín¹ a ovplyvňujú prácu, rodinný život, sociálne fungovanie aj psychickú pohodu pacienta.

Jej dopady sa však nekončia pri jednotlivcovi. Migréna predstavuje aj významnú socio-ekonomickú záťaž pre zdravotnícke systémy, zamestnávateľov a spoločnosť ako celok. V Európe sa jej ročné náklady v rokoch 2011 až 2021 odhadovali na 35 až 557 miliárd eur, čo zodpovedá približne 1 až 2 % HDP.²

Ochorenie, ktoré neúmerne zasahuje ženy

Migréna postihuje ženy 3- až 4-krát častejšie ako mužov a patrí medzi najvýznamnejšie príčiny pracovnej neschopnosti u žien v produktívnom veku. Celosvetovo zasahuje takmer 494 miliónov žien v reprodukčnom veku^3,4 Tieto dopady sa prejavujú v práci a produktivite, ale tiež zapojení žien do rodinného života, starostlivosti o domácnosť, spoločenských aktivít a komunít. Pri ochorení, ktoré sa často vracia a môže prichádzať nepredvídateľne, preto nejde len o počet dní s bolesťou, ale aj o stratený čas, energiu a príležitosti.

Cesta k správnej liečbe býva dlhá

Napriek vysokej prevalencii zostáva migréna u mnohých pacientov nediagnostikovaná alebo nesprávne diagnostikovaná. Pri migréne bez aury môže trvať viac ako päť rokov od objavenia sa prvých príznakov, kým pacient získa správnu diagnózu. Až 83 % pacientov s chronickou migrénou musí navštíviť dvoch alebo viacerých špecialistov, kým sa dopracuje k presnej diagnóze.⁵

Aj preto je dôležité zvyšovať povedomie o migréne, podporovať včasnú diagnostiku a vytvárať jasnejšiu cestu pacienta systémom. Správne nastavená liečba môže znížiť počet dní s migrénou, zlepšiť kvalitu života pacientov a zároveň zmierniť tlak na zdravotníctvo aj ekonomiku.

Dopady migrény na pacientov, ekonomiku a prínosy cielenej liečby boli jednou z tém diskusie „AbbVie a zdravie žien v produktívnom veku“ na Jesennej ITAPE 2025, ktorú si môžete pozrieť tu.