Staňte sa partnerom

ITAPA Health&Care: Už len na entuziazme mladých lekárov nemôže stáť naše zdravotníctvo

Bratislava, 28. marec 2024 – Zastaraný obsah výučby a slabá príprava medikov do praxe. Chátrajúce nemocnice s biednym vybavením. Klesajúci počet študentov, ktorí chcú zostať pracovať v našom zdravotnom systéme, napäté vzťahy medzi nemocnicami a zdravotnými poisťovňami, či obrovská administratívna záťaž. Toto sú len niektoré z mnohých problémov, ktorým dnes čelí slovenské zdravotníctvo, a ktoré sa absolútne neriešia. Lekári sú z toho už unavení a volajú po zmene. „Nastal čas urobiť zásadnú reformu naprieč celým systémom - od fungovania siete nemocníc a pracovísk až po samotné financovanie zdravotníctva,“ – zhodli sa spíkri druhého dňa konferencie ITAPA Health&Care 2024. „Ťažkostí tu je naozaj veľa a je potrebné ich riešiť. Politici sa musia prestať spoliehať na to, že naše povolanie vnímame ako poslanie. Aj to má svoje limity,“ vyhlásil Miloš Jeseňák, profesor na Univerzitnej nemocnici Martin s tým, že, našťastie, v systéme ešte stále zostáva veľa entuziastických mladých ľudí, ktorí chcú meniť zdravotníctvo k lepšiemu.

Štát ako nezodpovedný vlastník infraštruktúry
Za tým, že sa v zdravotníctve problémy neriešia, práve naopak, kopia sa, stojí chýbajúca vízia. Ako krajina nemáme dokument, ktorý by hovoril o tom, ako má vyzerať zdravotníctvo o 10 či 15 rokov. „Keďže neexistuje ani komisia, ktorá by takýto dokument pripravila, my neustále hasíme tie isté požiare. A je to frustrujúce,“ dodal Tomáš Szalay, člen Výboru Národnej rady SR pre zdravotníctvo a ako ďalej doplnil - štát ako vlastník zdravotníckej infraštruktúry nie je zodpovedný. „Veď sa len pozrime na to, aké straty generuje štátna zdravotná poisťovňa, štátne nemocnice a ako vyzerajú. To sú dôstojné priestory pre zdravotníctvo 21. storočia? Štát ich necháva chátrať a pacientom i zdravotníkom doslova padajú na hlavy. A hoci nás zdravotníctvo stojí nemálo peňazí, dosahuje zlé výsledky,“ povedal s tým, že počet odvrátených úmrtí, ako aj počet zdravých rokov života je u nás nízky. „Inými slovami – platíme veľa, ale hodnotu tu nemáme.“

Šialená administratíva a lekári naklonení inováciám
Odborníci sa zhodli, že namiesto toho, aby štát pomáhal, robí presný opak. „Dlhodobo čelíme šialenej administratíve. Rada by som povedala, že sa to aspoň trochu zlepšilo, ale opak je pravdou,“ povedala na ITAPA Health&Care lekárka Jana Bendová. Ako ďalej poukázala, je škoda, že štát nie je ten, ktorý by sa viac zasadzoval o využívanie nových technológií v zdravotníctve, respektíve tomu dopomáhal. „A pritom vidí, že lekári s novinkami nemajú problém. Napríklad erecept a ePN dokazujú, že všeobecní lekári sú naklonení inováciám. Ja sama využívam virtuálnu sestru, ale platím si ju sama,“ dodala Jana Bendová. 

Mladí sú frustrovaní
Na chátrajúce nemocnice a chýbajúce adekvátne vybavenie lekárov sa čoraz viac nabaľuje ďalší problém - nedostatok zdravotníckeho personálu a odchádzajúci medici do zahraničia. Podľa spíkrov konferencie však nie je dobrým riešením navyšovanie počtu medikov na školách, pretože to hlavné problémy nerieši, len prehĺbi. „Časť mladých je veľmi frustrovaná zo stavu zdravotníctva a z toho, že tu nevidia zlepšenie. Aj preto mnohí zvažujú odchod do zahraničia. Je tu však aj nemalá časť tých, ktorí na Slovensku chcú zostať. Či už kvôli rodine a zázemiu, alebo kvôli slabším jazykovým schopnostiam – podstatné je, že chcú. Všetci bez rozdielu však vnímame to, že v zdravotníctve chýba akákoľvek vízia a považujeme to za problém,“ vyhlásila na konferencii Laura Banovčanová zo Slovenskej asociácie študentov medicíny. Podľa nej si nielen slovenské zdravotníctvo, ale aj medicínske vzdelanie vyžadujú komplexné zmeny. A v tom s ňou súhlasia všetci odborníci druhého dňa konferencie ITAPA Health&Care 2024. „Základný problém toho, že mladí medici nechcú ostať na Slovensku, nespočíva v platoch. Štartovné platy nie sú tak rozdielne v porovnaní s okolitými krajinami, napríklad aj Českou republikou. To, čo mladí potrebujú vidieť, sú zmeny v systéme a to, že im bude umožnené postupovať v špecializácii. Samozrejme, dôležité je to, aby mohli pracovať na moderne vybavených pracoviskách, kde sa robí medicína 21. storočia,“ uviedol Miloš Jeseňák s tým, že sa musí zmeniť kurikulum výučby. Je totiž zastarané a nevyužíva žiadne inovácie. 

Zmena skríningového programu
Aj napriek všetkému, čo bolo spomenuté vyššie, sa v niektorých oblastiach slovenské zdravotníctvo dá porovnať s tým v iných krajinách. Jednou z oblastí je aj liečba rakoviny, resp. prevencia žien v oblasti rakoviny prsníka a krčka maternice. Tá je podľa expertiek veľmi podobná ako v celej Európskej únii. To znamená, že ženy zodpovedne chodia na prevencie, no háčik je v úmrtnosti. Tá napriek dobrej prevencii neklesá. Dôvod? Nedostatočný skríningový program. Mamografické vyšetrenie, ktoré by dokázalo včas zachytiť tento typ rakoviny zo zákona absolvujú ženy až v 40-tom roku života. „Už dnes vidíme rastúce prípady medzi 20-30 ročnými ženami, ktoré na hrčku v prsníku zväčša prídu náhodou,” spomenula na konferencii ITAPA Health&Care 2024 Dominika Kormanová z OZ Amazonky. Odporúča, aby sa výučbou prevencie začalo už na stredných školách. 

Práve rakovina prsníka je vôbec najčastejším typom rakoviny na celom svete, pričom sa aktuálne hľadajú vysvetlenia, prečo to tak je. „Na Slovensku máme aktuálne diagnostikovaných 30-tisíc žien na rakovinu prsníka. Svetová zdravotnícka organizácia predstavila pred časom štúdiu, ktorá hovorí, že ak znížime mortalitu na tento typ rakoviny len o dve percentá, tak na celom svete zachránime dva milióny životov,” uviedla na konferencii ITAPA Health&Care Bela Mriňáková, klinická onkologička v Onkologickom ústave svätej Alžbety s tým, že absolútne kľúčová je prevencia. „Zo 110 žien diagnostikovaných na rakovinu prsníka umrie až 75 z nich. Súhlasím, že včasná diagnostika, podpora prevencie, či imunoterapia sú veľmi dôležité, no zároveň treba podporovať edukáciu žien a mladých dievčat,” dodala Ana Dodea, výkonná riaditeľka spoločnosti MSD Slovensko. 

Životy však dokáže zachrániť nielen včasná prevencia a skorá diagnostika, no zároveň aj klinické skúšky. Avšak, kým v zahraničí sú bežnou súčasťou, na Slovensku povedomie o nich pokrivkáva. „Pacienti nevnímajú klinické skúšky ako benefit, treba im neustále pripomínať, že tu sú a môžu im zachrániť život,” upozornila Nora Farkašová z Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu. Podľa Nataše Hudecovej zo spoločnosti AbbVie je v tomto smere nadmieru dôležitá edukácia. „Klinické skúšky by mali byť súčasťou zdravotnej starostlivosti. U nás však máme už len problém vôbec zohnať na ne pacientov. No ak sa porovnáme s Českou republikou, tak u nich je napríklad spotreba liekov nižšia, a to práve vďaka klinickým skúškam,” uzatvorila Nataša Hudecová.

 


 


Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho a povedz o ňom aj ostatným