Staňte sa partnerom

ITAPA AI & ROBOTICS 2024: Umelú inteligenciu musíme vedieť regulovať. Pozor však, aby sme nezabili inovácie

Bratislava, 13. marec 2024 – Umelá inteligencia mení zásadným spôsobom fungovanie sveta. Čakajú nás dve veľké zmeny, na ktoré musíme byť pripravení. Inak ich nezvládneme – a to nechceme. „Musíme si stanoviť, kedy nám je umelá inteligencia (AI) na prospech a kedy pre nás predstavuje značné riziko. Je preto nevyhnutné, aby sme na národnej úrovni zaviedli reguláciu AI a určili nástroj na vymáhanie jej plnenia,“ vyhlásil na konferencii ITAPA AI & Robotics 2024 predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini s tým, že druhou veľkou povinnosťou je nachystať ľudí na prielom vo fungovaní spoločnosti. „Slovákom musí byť vždy zachované právo vedieť, že čítajú či vidia niečo, čo vytvorila AI a nie človek, alebo že komunikujú s AI a nie človekom.“

AI sa postará o revolúciu ako kedysi internet
Nástup AI bude znamenať rovnako veľkú revolúciu ako zavedenie internetu. Aj preto sa vládne inštitúcie a podnikateľské prostredie musia spájať a hľadať cesty, ako AI využiť. „Pri vypracovávaní národnej stratégie pre umelú inteligenciu, ktorá je našou prioritnou úlohou  spolu s vytvorením centra excelentnosti, sa môžeme inšpirovať v Českej republike. Zjednodušíme si cestu a rýchlejšie dôjdeme k výsledku,“ povedal na konferencii podpredseda vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec. Podotkol, že AI bude zohrávať mimoriadne dôležitú rolu aj v inovatívnom priemysle pre 21. storočie: „Slovensku ako automobilovej veľmoci sa práve v tomto smere otvárajú veľké možnosti, ktoré vzniknú zo spolupráce so zahraničnými i slovenskými firmami. Aj preto musí byť regulácia AI nastavená tak, aby nezabíjala inovácie,“ doplnil Peter Kmec.

Na podporu inovácií v oblasti umelej inteligencie s cieľom podporiť digitálnu transformáciu Slovenska štát plánuje vypísať výzvu. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie v nej plánuje alokovať 50 miliónov eur pre firmy, ktoré sa chcú zamerať na vývoj AI. Podľa Emila Fitoša z SCDI však upozorňuje, že daná výzva by mala byť na inovácie, ktoré budú mať spoločenský dopad a nebudú určené na výskum, z ktorého bude mať úžitok napríklad len jedna spoločnosť.

Slovenské firmy chcú byť inovatívne
„V oblasti rozvoja umelej inteligencie budú pre Slovensko dôležité tri hlavné trendy – legislatíva, hrozby a vzdelávanie,“ uviedol na konferencii Walter Pasquarelli. Ide o medzinárodne uznávaného odborníka na stratégiu AI a tiež bývalého poradcu pre Google, Microsoft, či Metu pre oblasť AI a nových technológií. V oblasti  legislatívy bude podľa neho potrebné adaptovať zákon o umelej inteligencii, ktorý ochráni krajinu pred hrozbami spojenými s AI. „No taktiež je potrebné určiť hrozby, ktoré nám môžu uškodiť a kde už aj prvé obete – najmä medzi svetovými celebritami – máme. Tu platí, že samotné fake video nie je hrozba. Hrozbou je reakcia ľudí naň a aj preto ich musíme vzdelávať, aby vedeli na tieto hrozby reagovať,“ reagoval Walter Pasquarelli.

Hoci AI začala do našich životov vstupovať len nedávno, ako vednú disciplínu ju poznáme už 70 rokov. „Potenciál AI je obrovský, veď ňou automatizujeme svet. No vôbec prvýkrát sme svedkami, že prax predbehla vedu. Ľudia vedia vytvoriť AI systémy, ale úplne nerozumejú, prečo fungujú a ako fungujú,“ myslí si Mária Bieliková, riaditeľka Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií. Podľa nej preto budú kľúčové investície do vedy. „Buď môžeme dúfať, že tu raz budeme mať druhý Google alebo začneme viac investovať do vedy a jej prepojenia s biznisom, aby sme využili nové poznatky v praxi.“

Problémom však je – opäť – ľudský kapitál a únik mozgov do zahraničia. Odborníci však tvrdia, že únik nemusí byť na škodu, kľúčové bude, aby sa vrátili po čase späť na Slovensko a priniesli si know-how so sebou domov.  

Kórea: moderné technológie zmenia budúcnosť
Svoje vlastné „Centrum excelentnosti“ majú aj v Južnej Kórei. V meste Changwon funguje na rozlohe bratislavskej mestskej časti Petržalka asi 3000 výrobných podnikov, okolo ktorých sú sústredené a vystavané univerzity, firmy či výskumné organizácie. Všetky spolupracujú. A práve Južná Kórea je známa jedným z najmodernejších priemyslov vo svete. „To, čo je pre nich typické, sú stratégie. Tie im určujú smer, aj keď ich v čase dopĺňajú či upravujú. Ale nemenia ich. Unikátne tiež je, že podniky medzi sebou veľmi dobre fungujú a spolupracujú,“ povedal Michal Műhl zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, ktorý strávil 4 týždne získavaním informácií o prístupoch k digitalizácii priemyslu na “kórejský štýl”. Tajomstvo úspechu je skryté v mentalite ich národa. Vedia, že musia byť minimálne dva kroky dopredu, ak chcú v globálnom svete uspieť.

Zaujímavosťou je, že väčšina Kórejcov verí, že moderné technológie sú budúcnosť, zmenia priemysel i podnikateľský sektor. „Južná Kórea bola dlhé roky známa ako silne priemyselná a výrobná krajina. Toto vnímanie sme potrebovali zmeniť – chceli sme sa stať krajinou s inovatívnym priemyslom,“ objasnil Joonghae Suh, vedúci pracovník Kórejského rozvojového inštitútu. Dodal, že začali podnikať kroky, ktoré podporujú malé a stredne veľké podniky, vytvorili program tzv. zdieľaného kapitálu, teda prepojenia veľkých firiem so startupmi, viac kompetencií začali odovzdávať z vládnej na lokálnu úroveň. „Univerzity u nás pri týchto zmenách hrajú kľúčovú rolu, sú blízko priemyslu a učia sa od neho.“


 
Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho a povedz o ňom aj ostatným
Nastavenie súborov cookies