Kateřina Švidrnochová patrí medzi uznávané odborníčky na digitálne zručnosti a moderné technológie. Viac ako 15 rokov pôsobí ako konzultantka, lektorka a pedagogička, pričom sa špecializuje na prístupy, ktorými organizáciám pomáha efektívne implementovať generatívnu AI a inovatívne nástroje. Spolupracuje s univerzitami, so školami, s neziskovým aj komerčným sektorom. Koordinuje kurz CORE AI Revoluce na Masarykovej univerzite, vedie AI akadémiu a podieľa sa na tvorbe vzdelávacích programov. Je aktívnou členkou technologickej komunity GUG.cz a predsedníčkou správnej rady Světa neziskovek. Vlani na ITAPA AI vystúpila s inšpiratívnou témou o umelej inteligencii ako parťákovi, ktorý posúva hranice rozvoja. Ako AI mení náš spôsob práce, učenia sa a rozhodovania o vlastnom konaní? A dokáže vzdelávanie držať krok s technológiami, ktoré zásadne ovplyvňujú našu budúcnosť? Aj o tom je reč v rozhovore, ktorý vám prinášame ako pozvánku na tohtoročnú ITAPA AI 2025.

Kateřina, na ITAPA AI 2024 ste hovorili o umelej inteligencii ako parťákovi, ktorý nás posúva. Ako sa zmenil tento vzťah za posledný rok? Sme dnes s AI viac tím alebo ju skúšame skôr skrotiť?
Vzťah s AI sa výrazne zmenil. Donedávna sme mali pocit, že máme všetko pod kontrolou. Dnes vidíme, že AI začína byť samostatnejšia, než sme čakali.
Konkrétny príklad? Algoritmy sociálnych sietí už teraz rozhodujú, čo budeme čítať alebo koho budeme voliť. Často to ani nevnímame. AI nám dokončuje vety, píše e-maily alebo rozhoduje o našich nákupoch. Rozširuje sa fenomén tzv. syntetickej lásky, keď si ľudia vytvárajú emocionálne vzťahy s chatbotmi, ako by to boli skutoční ľudia.
Je to podobné ako s tínedžerom – stále je to náš „parťák“, ale občas nás prekvapí svojou samostatnosťou. Kľúčové je nájsť správnu rovnováhu. Našťastie, v Európe máme silné pravidlá pre bezpečnosť AI, čo je dobré. Zároveň však riešime etické rozmery. Niekto to môže považovať za brzdu rozvoja a hoci by sa na strane EÚ dalo veľa vecí zlepšiť, osobne som presvedčená, že tieto regulácie prinesú viac úžitku než škody. Aj tínedžer potrebuje hranice.
Kto si teraz vytvorí zdravý vzťah s AI a naučí sa ju používať zodpovedne, bude mať v budúcnosti výhodu.

Vzdelávanie má často problém držať krok s rýchlosťou technologických zmien. Kde vidíte najväčšie výzvy pri zavádzaní AI do vzdelávacích procesov?
Najväčšou prekážkou nie sú technológie, ale ľudia a systém. Učitelia sú preťažení administratívou. Riaditelia škôl často nevedia, ako zmeny riadiť. A celé školstvo má málo peňazí.
Avšak hlavný problém je iný – chýba nám otvorená myseľ. Na Masarykovej univerzite učím študentov pri práci s AI využívať techniky dizajnového myslenia. Postup je jednoduchý: zmapuj situáciu, zozbieraj dáta, nájdi skutočný problém, navrhni riešenie a otestuj ho. Dá sa to použiť v matematike, dejepise i telocviku.
Príklad z praxe: Študent rieši úlohu o doprave v meste. S AI si vyhľadá údaje, nechá si poradiť s analýzou, ale sám musí zhodnotiť, či je výsledok rozumný. Postup svojej práce reflektuje – ústne alebo písomne. Takto sa učí kriticky myslieť.
Problémom je, že tieto metódy pozná máloktorý učiteľ. Pritom práve toto by deti mali vedieť – spolupracovať s AI, ale nevypínať pri tom mozog.

Vo vašej praxi pomáhate organizáciám implementovať AI nástroje do každodennej práce. Čo podľa vás funguje najviac – a čo je naopak len hype bez reálneho prínosu?
Funguje učenie praxou a malými krokmi. Najlepšie sú konkrétne riešenia každodenných problémov. Napríklad AI, ktorá prepíše zápis z porady a automaticky vytvorí zoznam úloh. Alebo osobný asistent, ktorý pomáha s opakujúcimi sa e-mailmi.
Naopak nefungujú „zázračné“ automatizácie zo sociálnych sietí. Tam vidíte, ako niekto stlačí tlačidlo a celá firma údajne funguje sama. To je zatiaľ sci-fi.
Realita je iná: organizáciám chýba základ. Nemajú usporiadané údaje ani zadefinované procesy. Bez toho je AI len drahá hračka na rozhovor.
Podobne je to s trendom tzv. vibe coding – rýchleho programovania s AI bez znalosti kódu. Za pár hodín postavíte web, ale bez toho, aby ste rozumeli, ako to funguje, sa vám to môže kedykoľvek rozpadnúť.
V prípade jednotlivcov podľa mňa najviac funguje rozpoznať, ktoré veci robíme opakovane alebo čo nás hnevá, a hľadať vo svete AI riešenie. V prípade tímov a organizácií je základom digitálny audit, poriadok v dátach a nastavenie firemnej kultúry tak, aby ľudia mohli experimentovať a hľadať lepšie riešenia pre každodenné úlohy.

Ak by ste mali vybrať jednu schopnosť, ktorú by si mal osvojiť každý, kto chce s AI efektívne pracovať – čo by to bolo?
Schopnosť nevypínať vlastný mozog.

ITAPA AI 2025, 9. decembra 2025 v Bratislave. Registrovať sa môžete tu.