Česká firma získala v USA patent na liečbu srdca. Podľa lekárov ide o prelomový objav
Kardiológovia z Homolky úspešne otestovali novinku na prvých pacientoch. Vyrába ju česká firma BTL a dúfa, že sa stane celosvetovým hitom, ako sa to už podarilo s fyzioterapeutickým prístrojom alebo magnetom proti celulitíde.
Choré srdce dáva o sebe vedieť spravidla dlho vopred. Ak sa má jedného dňa zastaviť, takzvanú fibriláciu predsiení alebo všeobecne povedané arytmiu možno zvyčajne vopred namerať na EKG.
Ak sa táto porucha včas odhalí a upraví, nežiadúca záťaž srdca sa zmierni a zníži sa aj hrozba zlyhania. V Českej republike tento preventívny, ale nie práve príjemný zákrok ročne podstúpi viac ako desaťtisíc ľudí a ich počet stále rastie.
Lekári z pražskej Nemocnice Na Homolce teraz otestovali nový, šetrnejší a rýchlejší zákrok. Hlavnú úlohu zohráva novo vyvinutý nástroj od českej spoločnosti BTL, ktorá naň už má štyri patenty v USA a chcela by ho začať predávať celosvetovo, ako to už v minulosti urobila s inými výrobkami.
Vývoj trval päť rokov a podľa Petra Neužila, primára kardiologického oddelenia na Homolke a spoluautora riešenia, ide o prelomový objav, ktorý posúva Čechov dopredu v liečbe ochorení, ktoré postihujú milióny ľudí.
Ako napraviť srdcový „skrat“
Katéter je mechanické zariadenie utkané z jemných oceľových drôtikov. Zavádza sa zo slabín cez cievu priamo do srdca, podobne ako keď sa lieči infarkt. Kardiológovia ho sledujú prostredníctvom röntgenových lúčov, pomocou drôtov a bovdenov ho mechanicky ovládajú a opravujú to, čo je v srdci potrebné.
Ide o oveľa menej invazívnu metódu ako rezanie hrudníka skalpelom počas veľkej operácie. Pacienti dokonca nemusia byť v úplnej anestézii. Na odstránenie arytmie sa už dlho používajú rôzne typy katétrov. Nový model sa však líši konštrukčne aj funkčne.
Ľudské srdce bije, pretože má niečo ako prirodzený kardiostimulátor, ktorý generuje elektrické impulzy. Prostredníctvom nich sa vysielajú rytmické pokyny do príslušných častí srdcového svalu, ktoré mu hovoria, kedy a ako sa má sťahovať a pumpovať krv.
Niekedy sa však elektrické impulzy začnú šíriť iným alebo odlišným spôsobom, ako by mali. Vzniká niečo ako skrat, ktorý spôsobuje arytmiu. Z vnútra srdcovej predsiene možno skraty odstrániť takzvanou abláciou a pacienta vyliečiť - a to pomocou katétra. Pri starších typoch sa de facto spáli alebo zmrazí chybné tkanivo pomocou rádiofrekvenčných impulzov, aby zdroj rušivého skratu zmizol.
Od roku 2017 výrobcovia prístrojov spolu s kardiológmi testujú ďalší zdroj energie, ktorý bol v minulosti testovaný v onkológii, tzv. pulzné vlny alebo pulzné polia. „Do dvoch či troch rokov sa nič iné používať nebude,“ predpovedá Neužil, ktorý patrí k priekopníkom pulznej ablácie v Česku a vďaka spolupráci s americkými klinikami a firmami aj v USA. Prístroj BTL označuje za najlepší.
„Je to šetrnejší spôsob, ako sa lepšie zamerať na choré miesto a nezničiť toľko zdravého tkaniva v jeho okolí,“ hovorí o pulznej technológii Tomáš Drbal, vedúci vývojár BTL. Výhodou jeho výrobku je, že po piatich rokoch ladenia je mechanika katétra a jeho elektrický pohon z hľadiska praktického využitia ďalej ako u konkurencie. Je to podobné, ako keď Tesla prišla po prvých pokusoch s elektromobilmi a ako nováčik predbehla všetkých ostatných.
Každý katéter, vrátane starších modelov, sa najprv zloží do tenkej, podlhovastej a ohybnej sondy s priemerom do pol centimetra, aby sa dala na kábli pretlačiť cez žilu do srdca. Odtiaľ sa model BTL rozvinie do rôznych ďalších tvarov pripomínajúcich kvet, balónik alebo disk, aby čo najlepšie plnil svoju funkciu.
„Laicky povedané, môžeme povedať, že náš katéter lepšie priľne k stene srdca a kontakt na prenos elektrických impulzov je potom lepší,“ vysvetľuje Drbal. S abláciou má aj vlastné skúsenosti zo starších čias - jeho manželka v minulosti podstúpila rádiofrekvenčný zákrok, a hoci bol úspešný, opisuje ho ako nepríjemný zážitok. Navyše musela na zákrok dlho čakať. V oboch ohľadoch by mala byť inovácia prospešná.
Z EKG do Lucerny
Neužilov tím začiatkom decembra v rámci klinickej štúdie vybavil prvých šesť pacientov a v pondelok na premiére pre novinárov mal ďalších päť. Prvé kolo skúšok so 40 pacientmi by sa malo ukončiť na jar 2025, ďalších 120 by malo nasledovať v lete 2025. V prípade úspechu by mal nástroj získať lekársku registráciu v EÚ a USA a BTL ho plánuje začať predávať v roku 2027.
Drbal hovorí, že najväčšou prekážkou, pre ktorú vývoj trval päť rokov, bolo doladenie elektrotechniky v zdroji energie ukrytom v bielej, približne polmetrovej kovovej škatuli na kolieskach. A potom simulácia živého tkaniva tak, aby sa impulzy mohli otestovať a certifikovať, čím sa dokázalo, že novú metódu možno bezpečne používať v ľudskom tele.
Aj v tomto zohral Neužil významnú úlohu vďaka experimentálnemu laboratóriu, ktoré predtým založil spolu s 1. lekárskou fakultou Univerzity Karlovej. Tam testoval svoje kardiologické postupy na zvieratách alebo - ako ich lekári nazývajú - biomodeloch. Katéter sa najprv testoval na ošípaných, ale na ľudí sa dostal až tento rok.
BTL je rodinná firma, ktorú pred 30 rokmi založil Jan Vild, právnik a jeden z najmladších poslancov prvého porevolučného parlamentu. Donedávna nevystupoval na verejnosti, ani jeho spoločnosť nebola dostatočne známa - hoci vo vývoji a predaji vlastných inovatívnych výrobkov patrí medzi špičku v Českej republike, čo sa odráža na jej výsledkoch.
V minulom roku spoločnosť vykázala tržby vo výške 15,5 miliardy Kč a umiestnila sa na prvých dvoch miestach v oficiálnom rebríčku najväčších platiteľov daní, ktorý každoročne zverejňuje daňová správa. Dve najdôležitejšie divízie firmy, BTL Medical Solutions a BTL Healthcare Technologies, vlani spolu zarobili 830 miliónov Kč, čo je viac ako Kaufland alebo Lidl.
V začiatkoch Vild zabodoval s nápadom vyvinúť lacnejšiu konkurenciu drahých západných prístrojov používaných na EKG, elektroliečbu alebo ultrazvuk. Časom sa pridali aj ďalšie zdravotnícke technológie, napríklad skrášľujúci laserový prístroj proti celulitíde, ktorý si obľúbila Kim Kardashian. Alebo „antigravitačný chodník“ na fyzioterapiu ťažko zranených.
Spoločnosť BTL má viac ako 300 vlastných patentov. Predáva pod vlastnou značkou do 80 krajín a má pod sebou 550 vývojárov, okrem základne v pražských Vokoviciach aj v Rakúsku, Bulharsku a Indii. BTL nastavuje sériovú výrobu individuálne so subdodávateľmi podľa požiadaviek na výrobok a prvé prototypy katétrov sa de facto ručne montujú na Slovensku.
Vild sa ako vlastník naďalej bráni publicite, ale minulý rok prekvapil, keď sa stal väčšinovým vlastníkom pražskej Lucerny. Do dokončenia jej rekonštrukcie tento rok vložil takmer miliardu korún, čím získal väčšinu v spoločnom podniku s predchádzajúcou majiteľkou budovy Dagmar Havlovou, švagrinou bývalého prezidenta Václava Havla.
Tisíce operácií za tisíce eur
Podľa Drbala je katéter pre spoločnosť nový aj v tom, že doteraz nevyrábala nič, čo by sa dalo aplikovať do tela. Testovanie prvých pacientov na Homolke prebieha v spolupráci s newyorskou nemocnicou Mount Sinai a výhodou by malo byť, že výsledky - na rozdiel od vakcín alebo liekov - sú viditeľné takmer okamžite a nemusí sa čakať roky.
Hoci katéter vyzerá ako drobná pomôcka, ekonomický potenciál vyzerá sľubne, ak sa dosiahnu všetky potrebné registrácie. Fibrilácia predsiení ohrozuje milióny ľudí na celom svete a zdravotné poisťovne platia tisíce eur za jeden katéter súčasného typu. Prístroj sa nedá recyklovať a pre každého pacienta sa musí použiť nový.
Podľa Drbala bude výzvou stimulovať dopyt zo strany lekárov, ktorí sa vo všeobecnosti zdráhajú opustiť svoje osvedčené postupy. Ďalší problém môže nastať, ak podobné riešenie skôr zrealizuje jeden z hlavných západných konkurentov BTL. „Sme však presvedčení, že naše komplexné riešenie je a bude z hľadiska výsledkov najlepšie,“ ubezpečuje Drbal.
Ak sa táto porucha včas odhalí a upraví, nežiadúca záťaž srdca sa zmierni a zníži sa aj hrozba zlyhania. V Českej republike tento preventívny, ale nie práve príjemný zákrok ročne podstúpi viac ako desaťtisíc ľudí a ich počet stále rastie.
Lekári z pražskej Nemocnice Na Homolce teraz otestovali nový, šetrnejší a rýchlejší zákrok. Hlavnú úlohu zohráva novo vyvinutý nástroj od českej spoločnosti BTL, ktorá naň už má štyri patenty v USA a chcela by ho začať predávať celosvetovo, ako to už v minulosti urobila s inými výrobkami.
Vývoj trval päť rokov a podľa Petra Neužila, primára kardiologického oddelenia na Homolke a spoluautora riešenia, ide o prelomový objav, ktorý posúva Čechov dopredu v liečbe ochorení, ktoré postihujú milióny ľudí.
Ako napraviť srdcový „skrat“
Katéter je mechanické zariadenie utkané z jemných oceľových drôtikov. Zavádza sa zo slabín cez cievu priamo do srdca, podobne ako keď sa lieči infarkt. Kardiológovia ho sledujú prostredníctvom röntgenových lúčov, pomocou drôtov a bovdenov ho mechanicky ovládajú a opravujú to, čo je v srdci potrebné.
Ide o oveľa menej invazívnu metódu ako rezanie hrudníka skalpelom počas veľkej operácie. Pacienti dokonca nemusia byť v úplnej anestézii. Na odstránenie arytmie sa už dlho používajú rôzne typy katétrov. Nový model sa však líši konštrukčne aj funkčne.
Ľudské srdce bije, pretože má niečo ako prirodzený kardiostimulátor, ktorý generuje elektrické impulzy. Prostredníctvom nich sa vysielajú rytmické pokyny do príslušných častí srdcového svalu, ktoré mu hovoria, kedy a ako sa má sťahovať a pumpovať krv.
Niekedy sa však elektrické impulzy začnú šíriť iným alebo odlišným spôsobom, ako by mali. Vzniká niečo ako skrat, ktorý spôsobuje arytmiu. Z vnútra srdcovej predsiene možno skraty odstrániť takzvanou abláciou a pacienta vyliečiť - a to pomocou katétra. Pri starších typoch sa de facto spáli alebo zmrazí chybné tkanivo pomocou rádiofrekvenčných impulzov, aby zdroj rušivého skratu zmizol.
Od roku 2017 výrobcovia prístrojov spolu s kardiológmi testujú ďalší zdroj energie, ktorý bol v minulosti testovaný v onkológii, tzv. pulzné vlny alebo pulzné polia. „Do dvoch či troch rokov sa nič iné používať nebude,“ predpovedá Neužil, ktorý patrí k priekopníkom pulznej ablácie v Česku a vďaka spolupráci s americkými klinikami a firmami aj v USA. Prístroj BTL označuje za najlepší.
„Je to šetrnejší spôsob, ako sa lepšie zamerať na choré miesto a nezničiť toľko zdravého tkaniva v jeho okolí,“ hovorí o pulznej technológii Tomáš Drbal, vedúci vývojár BTL. Výhodou jeho výrobku je, že po piatich rokoch ladenia je mechanika katétra a jeho elektrický pohon z hľadiska praktického využitia ďalej ako u konkurencie. Je to podobné, ako keď Tesla prišla po prvých pokusoch s elektromobilmi a ako nováčik predbehla všetkých ostatných.
Každý katéter, vrátane starších modelov, sa najprv zloží do tenkej, podlhovastej a ohybnej sondy s priemerom do pol centimetra, aby sa dala na kábli pretlačiť cez žilu do srdca. Odtiaľ sa model BTL rozvinie do rôznych ďalších tvarov pripomínajúcich kvet, balónik alebo disk, aby čo najlepšie plnil svoju funkciu.
„Laicky povedané, môžeme povedať, že náš katéter lepšie priľne k stene srdca a kontakt na prenos elektrických impulzov je potom lepší,“ vysvetľuje Drbal. S abláciou má aj vlastné skúsenosti zo starších čias - jeho manželka v minulosti podstúpila rádiofrekvenčný zákrok, a hoci bol úspešný, opisuje ho ako nepríjemný zážitok. Navyše musela na zákrok dlho čakať. V oboch ohľadoch by mala byť inovácia prospešná.
Z EKG do Lucerny
Neužilov tím začiatkom decembra v rámci klinickej štúdie vybavil prvých šesť pacientov a v pondelok na premiére pre novinárov mal ďalších päť. Prvé kolo skúšok so 40 pacientmi by sa malo ukončiť na jar 2025, ďalších 120 by malo nasledovať v lete 2025. V prípade úspechu by mal nástroj získať lekársku registráciu v EÚ a USA a BTL ho plánuje začať predávať v roku 2027.
Drbal hovorí, že najväčšou prekážkou, pre ktorú vývoj trval päť rokov, bolo doladenie elektrotechniky v zdroji energie ukrytom v bielej, približne polmetrovej kovovej škatuli na kolieskach. A potom simulácia živého tkaniva tak, aby sa impulzy mohli otestovať a certifikovať, čím sa dokázalo, že novú metódu možno bezpečne používať v ľudskom tele.
Aj v tomto zohral Neužil významnú úlohu vďaka experimentálnemu laboratóriu, ktoré predtým založil spolu s 1. lekárskou fakultou Univerzity Karlovej. Tam testoval svoje kardiologické postupy na zvieratách alebo - ako ich lekári nazývajú - biomodeloch. Katéter sa najprv testoval na ošípaných, ale na ľudí sa dostal až tento rok.
BTL je rodinná firma, ktorú pred 30 rokmi založil Jan Vild, právnik a jeden z najmladších poslancov prvého porevolučného parlamentu. Donedávna nevystupoval na verejnosti, ani jeho spoločnosť nebola dostatočne známa - hoci vo vývoji a predaji vlastných inovatívnych výrobkov patrí medzi špičku v Českej republike, čo sa odráža na jej výsledkoch.
V minulom roku spoločnosť vykázala tržby vo výške 15,5 miliardy Kč a umiestnila sa na prvých dvoch miestach v oficiálnom rebríčku najväčších platiteľov daní, ktorý každoročne zverejňuje daňová správa. Dve najdôležitejšie divízie firmy, BTL Medical Solutions a BTL Healthcare Technologies, vlani spolu zarobili 830 miliónov Kč, čo je viac ako Kaufland alebo Lidl.
V začiatkoch Vild zabodoval s nápadom vyvinúť lacnejšiu konkurenciu drahých západných prístrojov používaných na EKG, elektroliečbu alebo ultrazvuk. Časom sa pridali aj ďalšie zdravotnícke technológie, napríklad skrášľujúci laserový prístroj proti celulitíde, ktorý si obľúbila Kim Kardashian. Alebo „antigravitačný chodník“ na fyzioterapiu ťažko zranených.
Spoločnosť BTL má viac ako 300 vlastných patentov. Predáva pod vlastnou značkou do 80 krajín a má pod sebou 550 vývojárov, okrem základne v pražských Vokoviciach aj v Rakúsku, Bulharsku a Indii. BTL nastavuje sériovú výrobu individuálne so subdodávateľmi podľa požiadaviek na výrobok a prvé prototypy katétrov sa de facto ručne montujú na Slovensku.
Vild sa ako vlastník naďalej bráni publicite, ale minulý rok prekvapil, keď sa stal väčšinovým vlastníkom pražskej Lucerny. Do dokončenia jej rekonštrukcie tento rok vložil takmer miliardu korún, čím získal väčšinu v spoločnom podniku s predchádzajúcou majiteľkou budovy Dagmar Havlovou, švagrinou bývalého prezidenta Václava Havla.
Tisíce operácií za tisíce eur
Podľa Drbala je katéter pre spoločnosť nový aj v tom, že doteraz nevyrábala nič, čo by sa dalo aplikovať do tela. Testovanie prvých pacientov na Homolke prebieha v spolupráci s newyorskou nemocnicou Mount Sinai a výhodou by malo byť, že výsledky - na rozdiel od vakcín alebo liekov - sú viditeľné takmer okamžite a nemusí sa čakať roky.
Hoci katéter vyzerá ako drobná pomôcka, ekonomický potenciál vyzerá sľubne, ak sa dosiahnu všetky potrebné registrácie. Fibrilácia predsiení ohrozuje milióny ľudí na celom svete a zdravotné poisťovne platia tisíce eur za jeden katéter súčasného typu. Prístroj sa nedá recyklovať a pre každého pacienta sa musí použiť nový.
Podľa Drbala bude výzvou stimulovať dopyt zo strany lekárov, ktorí sa vo všeobecnosti zdráhajú opustiť svoje osvedčené postupy. Ďalší problém môže nastať, ak podobné riešenie skôr zrealizuje jeden z hlavných západných konkurentov BTL. „Sme však presvedčení, že naše komplexné riešenie je a bude z hľadiska výsledkov najlepšie,“ ubezpečuje Drbal.
Prihláste sa na ITAPA AI 2025