Estónsko je krajina, od ktorej sa inšpiruje celý svet. Johanna-Kadri Kuusk, expertka na digitálnu transformáciu z e-Estonia Briefing Centre, zdôrazňuje, že kľúčom k úspechu neboli len technológie, ale najmä odvaha začať. Otvorený dialóg medzi štátom a občanmi, dôvera, vďaka ktorej sú ľudia ochotní dovoliť štátu spracovávať svoje najcitlivejšie údaje výmenou za proaktívne služby, to všetko sú kľučové veci, ktoré sú potrebné k digitalizácii štátu.

Estónsko je považované za svetového lídra v digitalizácii verejných služieb. Čo je kľúčovým momentom, vďaka ktorému sa to celé podarilo naštartovať?
Po odpoveď sa musíme vrátiť do deväťdesiatych rokov minulého storočia. Pre krajiny, ktoré po rozpade Sovietskeho zväzu opäť získali nezávislosť a museli sa začať budovať od základov, šlo o turbulentné desaťročie. Pre Estónsko bolo jedným z kľúčových prvkov mať na čele digitálne zmýšľajúcich politikov, ktorí boli ochotní spolupracovať s vizionármi v oblasti IT a pomôcť im premeniť inovatívne nápady na realitu. Jedným z našich najväčších víťazstiev bolo uvedomenie, že najrýchlejší pokrok pochádza zo spolupráce medzi verejným, súkromným a akademickým sektorom. To vytvorilo atmosféru inklúzie a spoločnej zodpovednosti. Nielenže to urýchlilo rozvoj nášho digitálneho štátu, ale ako vedľajší účinok to aj našim podnikom umožnilo získať cenné know-how a zručnosti, čím sa IKT stal jedným z najväčších exportných sektorov Estónska.

Online narodenie dieťaťa alebo rozvod znejú ako služby z budúcnosti. Ako sa darí presvedčiť občanov vašej krajiny, aby dôverovali takýmto plne digitálnym procesom?
Zavádzanie nových digitálnych služieb je vždy hľadaním rovnováhy medzi uspokojovaním potrieb občanov a neustálym vysvetľovaním. Služby musia byť v prvom rade intuitívne a musia prinášať takú mieru pohodlia, aby sa zmena udiala prirodzene. Zároveň platí, že ľudia majú tendenciu obávať sa toho, čomu nerozumejú – a jediným liekom je vzdelanie. Keď uvidia, že nové riešenia fungujú a aspoň v základných princípoch chápu, ako fungujú – dôvera rastie.

Ak by sa Slovensko či iné krajiny chceli inšpirovať estónskou cestou – čo treba urobiť ako prvé a kto by mal byť hlavným motorom tejto zmeny?
Investovala by som do vzdelávania s osobitným zameraním na IKT. Keď začnete zvyšovať digitálne zručnosti obyvateľstva, mnohé ďalšie problémy sa začnú riešiť samy. Estónsko sa toho chopilo prostredníctvom rozsiahlych vzdelávacích programov, z ktorých prvý bol Tiger Leap spustený v roku 1996. Vedľajším efektom bolo, že technológie a digitalizácia sa stali súčasťou každodenných rozhovorov. Ľudia začali rozumieť a dôverovať digitálnej transformácii a zároveň vyrástla nová generácia IKT vizionárov, ktorí sú hnacou silou inovácií v našej ekonomike.
Estónsko a Slovensko majú spoločnú výhodu v tom, že majú prevažne verejné školstvo, čo dáva štátu skvelú príležitosť podporiť túto zmenu.

Vaša téma, s ktorou prídete aj do Bratislavy, je dôkazom, že digitalizácia nie je len o technológiách, ale aj o odvahe a nastavení. Čo by ste odkázali lídrom a inovátorom, ktorí zatiaľ váhajú urobiť taký odvážny krok?
Myslím si, že každý vo vedúcej pozícii si uvedomuje, že budúcnosť je digitálna - či sa nám to páči alebo nie. A ak sa to tak či tak stane, nie je lepšie byť na čele tejto zmeny?

A nakoniec osobná otázka - čo vás na práci s digitálnymi službami pre ľudí najviac fascinuje a čo vás teší na každodennej úrovni?
Skutočne ma teší vedomie, že komunikáciou so štátom trávim minimum času. Buďme k sebe úprimní: nikto nechce strácať čas papierovačkami, pobehovaním medzi kanceláriami alebo nekonečným telefonovaním. Byť stopercentne digitálnou krajinou nám umožňuje vyhnúť sa tomuto všetkému. Je fascinujúce sledovať, ako to mení vzťah medzi občanmi a štátom - a zároveň byť svedkom toho, čo všetko ľudia dokážu urobiť s časom, ktorý vďaka tomu získajú.

Johanna-Kadri Kuusk na konferencii Jesenná ITAPA 2025 bude prednášať o digitalizácii Estónka. Následne v 1on1 rozhovore zodpovie na otázky. Registrovať sa môžete TU.