Matematik a bývalý investičný bankár Christian Kumar spojil osobnú dráhu s dejinami rizikového kapitálu a praxou budovania firiem. Tvrdí, že problémom dneška nie je nedostatok peňazí, ale globálna konkurencia a rýchlosť informácií. Zakladateľom radí rozumieť financiám, brániť sa zlým podmienkam a hľadať kapitál tam, kde je dopyt po ich riešeniach.
Od derivátov k zakladaniu firiem
Kumar začínal ako matematik v USA, kde vytvoril derivát pre ropu WTI a pätnásť rokov sa učil predaju, vyjednávaniu a fungovaniu banky „od podlahy“. V roku 2000 sa presunul do Európy a založil vlastný biznis v časoch, keď bolo jednoduchšie získať bankové úvery. Na základe matematického modelu vybudoval firmu, ktorá do roku 2007 narástla na 4,5 miliardy libier a 800 ľudí. Zdôrazňuje, že kľúčom nebola genialita, ale dôsledný plán.
Od roku 2011 investuje najmä v strednej a východnej Európe a približne 70 % jeho portfólia siaha od Baltu po Balkán. Zakladateľov v regióne chváli za vášeň a nasadenie, no často im chýba sebavedomie. Preto vedie venture buildery v Spojenom kráľovstve (s partnerstvom v zdravotníctve), Taliansku a Grécku a pripravuje ďalší v Poľsku. Ich úlohou je chrániť zakladateľov pred nefér podmienkami a pomáhať im rásť.
Ako vznikal a rástol venture kapitál
Za jeden z prvých moderných VC obchodov sa považuje investícia American Research and Development do Digital Equipment Corporation v roku 1958: 70-tisíc dolárov a úver 2 milióny výmenou za veľký podiel. Kapitál nasledoval univerzity a výskum na Východnom aj Západnom pobreží USA. Štát podporil rizikové investície legislatívou pre malé podniky, znížením dane z kapitálových ziskov a umožnením, aby do fondov prúdili aj penzie. Tak vznikol priestor pre rýchlejší rast technologických firiem.
V 90. rokoch otvoril menším firmám dvere kapitálový trh NASDAQ a IPO sa stalo prístupnejšou cestou k peniazom. Po roku 2000 internet zrýchlil tok informácií a vyrovnal výnosové očakávania medzi Bostonom a Bratislavou, čo zrodilo suverénne fondy a rodinné kancelárie v daňovo efektívnych centrách. Investori začali naháňať násobné zhodnotenia a „jednorožce“, no podľa Kumara je dnes väčším problémom konkurencia než samotný kapitál. Preto varuje, že kto nerozumie financiám, ten ľahko príde o kontrolu nad vlastnou firmou.
Dnešné priority a rady pre zakladateľov
Umelá inteligencia nie je samospásna, ak nerieši jasnú potrebu na trhu; podobne dopadli blockchainové módy či NFT. Zmysel majú oblasti, kde je dopyt: zdravotníctvo s digitalizáciou, telemedicínou a rehabilitáciou na diaľku, alebo prevencia namiesto preplnených nemocníc. Energosektor a klíma sú opäť v centre pozornosti po výkyvoch cien spojených s vojnou na Ukrajine. Stabilnou klasikou zostávajú fintech a modely „as a service“ – od softvéru po medicínske a rehabilitačné služby.
Pri návrhu biznisu vychádzajte z konkrétneho problému a dopytu a stavajte jednotkovú ekonomiku, ktorú vie investor jednoducho prepočítať. Nenechávajte sa obmedziť geografiou: kapitál hľadajte aj mimo susedných krajín, napríklad v Afrike či Latinskej Amerike. Silný, dopytom ťahaný produkt a predvídateľné čísla sú najlepšou obranou pred nevýhodnými termínmi. A ak máte pochybnosti, obklopte sa ľuďmi, ktorí vás pred „supím“ kapitálom včas ochránia.
