Verejná správa nie je firma – musí konať len v medziach zákona a slúžiť všetkým rovnako. Rakúsky profesor v diskusii vysvetlil, ako tieto princípy formujú digitalizáciu, využitie umelej inteligencie a dôraz na technologickú suverenitu. Zároveň priblížil európsku digitálnu peňaženku a dal praktické odporúčania pre Slovensko.
Štát nie je firma: čo to znamená pre digitalizáciu a suverenitu
Štát môže robiť len to, čo mu ukladá zákon, a musí zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie pre každého občana. Z toho vyplýva opatrnejšie tempo zmien a voľba technológií, ktoré zvládne priemerný používateľ, nie len „nadšenci“. Úspech preto stojí na jednotných pravidlách, zdieľaných registroch a procesoch bez papierových slepých uličiek.
Rečník zdôraznil aj tému suverenity a závislosti od veľkých zahraničných dodávateľov. Upozornil na riziko, že rozhodnutím mimo krajiny môže byť kritická infraštruktúra či softvér naraz nedostupný, čo posúva bezpečnosť na prvé miesto. Aj preto má verejná správa tlačiť na otvorené štandardy, vymeniteľnosť riešení a vyhýbanie sa uzamknutiu u jedného dodávateľa.
AI vo verejnej správe: silné stránky, limity a kompetencie
V najbližších rokoch bude umelá inteligencia najviac pomáhať pri jazyku: prekladoch, sumarizácii a rýchlom vyhľadávaní informácií. Zároveň sa nedá spoľahnúť, že rovnaká otázka prinesie vždy rovnakú odpoveď, čo je v rozpore s požiadavkou na rovnaké zaobchádzanie. Štát preto musí poznať hranice nástrojov a nastaviť kontrolu nad výsledkami.
Štúdie podľa rečníka naznačujú tlak na vyššiu kvalifikáciu: dopyt po senioroch rastie, zatiaľ čo príležitostí pre juniorov ubúda. To časom ohrozuje „zásobník“ budúcich expertov, keďže seniorom sa človek stáva až cez prax. Odpoveďou je cielené vzdelávanie, tréning digitálnych zručností a zodpovedné nasadzovanie AI v jasne definovaných procesoch.
Digitálna peňaženka, „once-only“ a dôvera občana: čo treba urobiť
Najbližších päť rokov má vyplniť európska digitálna peňaženka a princíp „raz a dosť“ v jednotnej digitálnej bráne. Nejde len o aplikáciu, ale o právne úpravy, cezhraničné uznávanie (napríklad vodičských preukazov) a technickú pripravenosť, aby doklady vedeli overiť aj policajti mimo domoviny. Dôležitá je aj jednotná podoba služieb, elektronické doručovanie a platby, aby ľudia neboli zneistení či oklamaní napodobeninami.
Dôvera rastie, keď štát šetrí čas občanom a minimalizuje ich kontakt so štátnou agendou; dobrým príkladom je registrácia auta cez poisťovňu. Kľúčom je úplne bezpapierový postup, kvalifikované e-podpisy, zdieľané registre a nadrezortná koordinácia, nie súťaž rezortov. Na úrovni EÚ sa oplatí zapojiť včas, aby sa predišlo dvojitej práci a rozporným prístupom rôznych generálnych riaditeľstiev. Pre Slovensko rečník odporučil záväznú „bibliu“ referenčnej architektúry pre verejné obstarávanie, ktorá presadí otvorené štandardy a zabráni uzamknutiu u jedného dodávateľa.
