Reforma zdravotníctva sa dnes láme na tom, ako nastaviť spravodlivé a udržateľné financovanie nemocníc. Zaznelo, že mzdy už nemôžu rásť automaticky bez ohľadu na výkon a systém sa musí viac opierať o produkciu a transparentné dáta. Čo to znamená pre nemocnice i pacientov a prečo je kľúčová aj následná starostlivosť?
Spravodlivejšie peniaze: DRG, prus a základná sadzba
Diskusia sa sústreďuje na dva piliere: DRG (platba za hospitalizačný prípad podľa diagnózy a zložitosti) a prus, teda paušál na „standby“ a očakávaný výkon. Kľúčová je aj CKS – základná sadzba, ktorou sa prepočítavajú relatívne váhy výkonov; od jej nastavenia sa odvíja, či peniaze tečú férovo. Memorandum medzi nemocnicami, poisťovňami a rezortom ráta s tým, že podiel DRG sa bude zvyšovať, v horizonte rokov 2025–2027 až k 70 percentám, hoci plné DRG na úrovni celého štátu nemá naplno žiadna krajina.
Otvoreným dátam sa darí rozprúdiť „interpretačné vojny“, no pomáhajú približovať sa férovosti medzi poskytovateľmi. Vplyv má aj mimoriadna suma 191 miliónov eur pre fakultné a univerzitné nemocnice, ktorá sa v roku 2025 do efektívnych sadzieb ešte neprepočítava, no v roku 2026 už áno – to môže meniť obraz porovnaní. Zaznelo aj varovanie pred unáhlenými závermi z kvartálnych údajov; zmysel má porovnávať celé roky. Skúsenosti zo zahraničia sú poučením: Česko DRG viackrát reštartovalo a Nemecko po rokoch vysokého podielu DRG hľadá brzdy, aby sa predišlo neželaným stimulom a zbytočným hospitalizáciám.
Menej „všetkého všade“, viac následnej starostlivosti
Optimalizácia siete nemocníc zatiaľ nepriniesla očakávanú koncentráciu výkonov; skôr sa mnohé zariadenia snažia robiť všetko, len aby prežili. Odborníci zdôraznili, že cieľom má byť bezpečná a kvalitná starostlivosť, hoci to môže znamenať viac cestovania na náročné zákroky a naopak doliečovanie bližšie k domovu. Chýba však funkčná následná a dlhodobá starostlivosť, ktorá by uvoľnila akútne lôžka a bola lacnejšia aj dostupnejšia pre pacienta. Ministerstvo avizuje, že do konca roka predstaví koncepciu následnej starostlivosti pre pacientov po cievnej mozgovej príhode ako prvý krok.
Transformácia časti menších nemocníc na následnú či jednodňovú starostlivosť by mohla byť pre regióny realistickým riešením. Nevyhnutnou podmienkou je však silná primárna sféra a jasne popísaná cesta pacienta medzi úrovňami starostlivosti. Vyšší podiel DRG zároveň prirodzene vytvorí motiváciu: nemocnice budú musieť viac pracovať, aby si úhrady „zaslúžili“, inak hrozí transformácia alebo odchod zo siete. Pre pacienta to môže znamenať transparentnejší systém, kratšie pobyty v akútnych nemocniciach a viac doliečovania bližšie k rodine.
