Zdravotníctvo je základom bezpečnosti štátu – ak nefunguje, trpí celá krajina. Aj preto think-tank Globsec už štvrtý rok hodnotí „pripravenosť“ zdravotníckych systémov na budúce výzvy. Najnovšie výsledky ukazujú, že kým Švédsko vedie, Slovensko zaostáva a čas na zmenu je teraz.
Kto vedie a kto dobieha
V rebríčku za rok 2024 vedie Švédsko, nasledované Holandskom, Dánskom, Nórskom a Nemeckom. Medzi desať krajín s najväčším priestorom na zlepšenie patrí deväť štátov strednej a východnej Európy; výnimkou je Grécko. Slovensko je štvrté od konca a hoci sa v absolútnych hodnotách zlepšuje, ostatní napredujú rýchlejšie – napríklad Lotyšsko nás už predbehlo. Index tak neukazuje len stav, ale aj tempo, ktorým krajiny dobiehajú lídrov.
Spoločným menovateľom najlepších je, že výdavky na zdravotníctvo vnímajú ako investíciu, nie náklad. Slovensko pritom míňa na osobu jedny z najnižších súm v Európe – približne o 38 % menej než priemer EÚ a menej než priemer regiónu. Za dekádu síce výdavky u nás stúpli asi o dve tretiny, no v mnohých krajinách rástli ešte rýchlejšie. Nejde však len o objem, ale aj o štruktúru: v prevencii míňame približne 56 € na osobu ročne, čo patrí k najnižším hodnotám.
Čo funguje: prevencia, inovácie, ľudia a stabilita
Lídri rebríčka systematicky investujú do verejného zdravia: od dostupnosti diagnostiky až po očkovanie, kde dosahujú vysoké miery preočkovanosti (napr. pri HPV či chrípke). Dôležitý je aj prístup k inováciám – nie všetko „nové“ je automaticky prínosné, no celkový trend hovorí v prospech lepšej dostupnosti moderných liečebných postupov. Na Slovensku sa po predchádzajúcom zlepšení v roku 2024 proces kategorizácie nových liekov výrazne spomalil, čo predĺžilo dobu čakania o zhruba 220 dní. Digitalizácia sa do indexu premietla prvýkrát citeľnejšie, keďže kvalita dát z Európy rastie a umožňuje presnejšie porovnávania.
Ďalšou slabinou je nedostatok zdravotníkov: Slovensko patrí medzi krajiny s nízkym počtom sestier a lekárov na tisíc obyvateľov. Kľúčová je aj stabilita riadenia – krajiny s dlhšou „životnosťou“ ministrov zdravotníctva dokážu plánovať a dokončovať reformy, čo sa premieta do dostupnosti, kvality aj dôvery pacientov. Dobrá správa je, že cielená prevencia a „healthy aging“ scenáre vedia výrazne spomaliť budúci rast výdavkov, podľa odhadov až o desiatky percent. Pre Slovensko to znamená dlhodobé, vytrvalé investície – maratón, nie šprint – s jasnou prioritou prevencie, modernizácie a stabilného vedenia rezortu.
