Prečo akceptujeme nižšiu kvalitu

Ľudia bývajú ochotní vymeniť kvalitu za pohodlie a dostupnosť – podobne ako keď sme prešli od CD k streamingu a akceptovali nižší dátový tok za hudbu vo vrecku. Tento kompromis sa teraz presúva do textov, videí a obrázkov: postupne si zvykáme na nový online štandard a veľká časť publika už detailnú kvalitu nesleduje. Hodí sa aj metafora „fastfoodu“: siahame po rýchlom, lacnom a „dostatočnom“, hoci vieme, že to nie je to najlepšie. Platí to aj pri sociálnych sieťach – TikTok môže byť plný balastu, no pri správne „vykliknutom“ feede sa na ňom dá aj veľa naučiť, kým mnohí iní tam hľadajú hlavne okamžitý dopamín.

Tvorba, marketing a ako na kvalitu

Nástroje ako generátory obrázkov a chatboty spôsobili, že „prvý výstup“ býva lacný a vizuály sa často zlievajú do podobných štýlov. Rozdiel robí remeslo: premyslené promptovanie, voľba „kamery“ a kompozície, následný postproces a celkový cit pre vizuálny jazyk. Záplavu ešte zosilnia nové generátory videa od veľkých firiem; zatiaľ však nie sú dokonalé a niektoré u nás ani nefungujú (napríklad Sora v EÚ). O to viac by zadávatelia a médiá mali dbať na etiku a kvalitu – nepoužiť prvé, čo AI „vypľuje“.

Hodnotu kampane neurčuje nástroj, ale nápad a realizácia: aj prerobená „kamiónová“ vianočná reklama Coca-Coly urobená pomocou AI u širokého publika nebodovala zle. Technológie neznamenajú koniec profesií – tak ako sa ilustrátori kedysi prispôsobili počítačom, tvorcovia sa prispôsobia AI. Mladí si prirodzene osvoja „AI mindset“, starší zas vedia prepájať skúsenosť s novými nástrojmi. Kľúčom je pridať ľudské remeslo a zodpovednosť: aby výsledok nebol slop, ale zmysluplný obsah.