AI ako štetec pre netrénované ruky

Mnohí dospelí sa tvoreniu vyhýbajú, lebo „nevedia kresliť“ a majú pocit, že bez dokonalosti to nemá zmysel. Súčasné nástroje umelej inteligencie túto bariéru znižujú: zo slovných príkazov vedia vytvoriť obraz, hudbu či video a pomôcť nápad rýchlo vizualizovať. Keď tvoríme pre oddych, cieľ nie je produkt na predaj, ale samotný proces, ktorý myseľ odpája od pracovného tlaku. Ak sa však z tvorby stane tovar, rastie tlak na výkon a hrozí vyčerpanie; aj preto má pre zamestnávateľov zmysel pestovať u ľudí zdravý oddych, inak riskujú vyhorenie a nákladnú výmenu talentu, ktorý podľa odhadu prednášajúceho dosahoval plný prínos približne po pol roku.

Zdieľanie, jazyk a dôvera v globálnom svete

Digitálne a virtuálne galérie dávajú autorom publikum doslova kdekoľvek, ak vedia hovoriť jeho jazykom. Pri projekte smerujúcom k Expo v Osake sa ukázalo, že v Japonsku s približne 140 miliónmi obyvateľov a tisíckami kilometrov medzi severom a juhom mnohí ľudia nekomunikujú po anglicky. AI dnes pomáha prekladať prezentácie, generovať titulky v reálnom čase a cez QR kódy ponúknuť výklad v jazyku, ktorý si návštevník vyberie. Aj tak však zostáva dôležitá kontrola a overovanie prekladov s rodenými hovoriacimi či inštitúciami, aby posolstvo skutočne dávalo zmysel.

V ére syntetických obrazov rozhoduje o dôvere osobná prítomnosť: priradiť k menu tvár a hlas pomáha odlíšiť človeka od avatara. Mladšia generácia žije pod náporom informácií a filtruje ich povrchne, preto autentické predstavenie autora posilňuje jeho vierohodnosť. Umelej inteligencii možno pritom prenechať remeselnú náročnosť – napríklad vytvoriť scenérie, ktoré by boli pre fotografa drahé či technicky ťažko uskutočniteľné – a sústrediť sa na príbeh. Prednášajúci spomína, že s pomocou AI tvorí animované rozprávky pre svoju štvorročnú dcéru; podobná hravosť je cenná aj pre nás dospelých, a je dobré ju učiť aj deti.