Ako sa dá zrýchliť digitalizácia zdravotníctva bez straty bezpečnosti a kvality? Česká skúsenosť ukazuje, že najväčšou prekážkou nie sú technológie, ale kompatibilita systémov a regulácie. Inšpiráciu pritom ponúka Taiwan, ktorého model však Európa nedokáže jednoducho prevziať.
Európa medzi ambíciou a reguláciou
EÚ chce byť lídrom v digitálnej transformácii, v praxi však zatiaľ dominuje v regulácii; pribudol aj nový AI Act. Cesta k inováciám preto vedie cez systematickú elektronizáciu a bezpečnú prevádzku, ale tiež cez vzdelávanie a klinické dôkazy. V Česku ministerstvo otvára odborné aj pacientské diskusie a podporuje štúdie, čo posúva tému z marketingu do medicínskej praxe. Silným odkazom je aj príklad prevencie: včasne zachytená diagnóza u ministra zdravotníctva ukázala, že skríning má reálne výsledky.
Dve kľúčové výzvy: interoperabilita a úhrada umelej inteligencie
Najväčšou brzdou je dnes interoperabilita: v Česku funguje približne šesť nemocničných informačných systémov a viacero PACS, ktoré si ťažko „rozumejú“. Zdieľanie lekárskych správ medzi nemocnicami je pomalé a závislé od manuálneho dohadovania, čo je problém najmä pri akútnych prípadoch. Potrebná je štandardizácia dát a jasné pravidlá pre rýchlu výmenu informácií lekár–lekár, aby pacient nečakal na administratívu. Cieľom je, aby systém fungoval rovnako spoľahlivo ako v krajinách s jednotnejším digitálnym prostredím.
Posun však vidno: za posledný rok a pol rastie nasadzovanie umelej inteligencie aj telemedicíny a vznikla odborná spoločnosť pod českou lekárskou autoritou. Financovanie je zatiaľ obmedzené – úhradu z poisťovne má dnes len screening diabetickej retinopatie. Diskutuje sa o rozšírení na ďalšie oblasti, napríklad MR prostaty či CT pľúc, čo si vyžiada dialóg s poisťovňami a jasné hodnotenie prínosu. Bez udržateľných úhrad zostanú inovácie v pilotných projektoch, nie v každodennej praxi.
