Diskusia otvorila tému civilizačného kontextu technológií: pomáhajú riešiť problémy, no prinášajú aj nečakané dôsledky. Od kníhtlače po sociálne siete sa opakuje vzorec, v ktorom nové médiá menia spoločnosť rýchlejšie, než ju stíhame pochopiť. Do centra pozornosti sa pritom dostáva aj umelá inteligencia a otázka, kam posunie našu civilizáciu.
Od sociálnych sietí k umelej inteligencii
Sociálne siete opäť prebudili otázku, či zmeny zvládame bez toho, aby sme stratili schopnosť rozumieť vlastnej spoločnosti. Pocity polarizácie a preťaženia informáciami vyvolávajú obavy, že niektoré technológie môžu ohrozovať nielen kvalitu verejnej debaty, ale aj dlhodobý vývoj. V tomto svetle zaznieva aj téza, že civilizácia „tak, ako ju poznáme“, nemusí prežiť nasledujúcich 10 až 20 rokov – skôr sa radikálne zmení.
Umelá inteligencia vystupuje ako potenciálny sprostredkovateľ porozumenia sveta, ktorý môže prevziať úlohy, s ktorými už ľudia zápasia. Otázkou ostáva, či je to dobrá, alebo problematická cesta, a či nestratíme ľudskú kompetenciu chápať zložitosť civilizácie. Dilema nie je čierno-biela: technológie sú súčasťou riešenia, no zároveň otvárajú nové riziká.
Pokrok s triezvosťou: prečo potrebujeme kontext
Odznela aj protiváha pesimizmu: moderné spoločnosti sú vďaka technológiám produktívnejšie, vzdelanejšie a lepšie dokážu nasýtiť populáciu. Štatisticky, s výnimkou nedávnych udalostí, dlhodobo klesal počet konfliktov, čo súvisí s širším rozvojom a koordináciou. Technológie teda posúvajú ľudstvo dopredu, no zároveň si vyžadujú, aby sme videli ich širší kontext. Poznanie vedľajších účinkov je kľúčové, ak nechceme stratiť orientáciu v rýchlo meniacom sa svete.
Aj preto vzniká nový formát verejnej diskusie, ktorý kladie dôraz na dialóg medzi odborníkmi a publikom. Cieľom je pomenovať riziká bez senzácie a hľadať rozumné balancovanie medzi inováciou a zodpovednosťou. Debata bude pokračovať – nie preto, že koniec civilizácie je nevyhnutný, ale preto, že jej budúcu podobu stále spoluvytvárame.
