Po roku vo funkcii ministerstvo informatizácie hlási utrasené kompetencie a partnerstvá naprieč rezortmi. Prioritou sú kvalitné e-služby, zdieľanie „pravdivých“ dát medzi inštitúciami a vyššia kyberbezpečnosť. Štát chce otvoriť svoje služby aj súkromnému sektoru a pritom udržať registre ako spoľahlivý zdroj pravdy.
Koniec rezortizmu: spolupráca namiesto sil
Úvodné spory o kompetenciách vystriedala prax: rezorty si nastavili spoluprácu a pri životných situáciách už bežne zdieľajú dáta aj prístupy. Odlišné názory s kľúčovými partnermi, napríklad s ministerstvom vnútra, sa ukázali ako užitočné, pretože posúvajú riešenia pre občana. Cieľ je jasný: nežiadať od ľudí údaje, ktoré štát už má, ale zabezpečiť, aby si ich úrady odovzdávali medzi sebou.
Pomáhajú aj investičné podmienky viazané na eurofondy: kto z verejných zdrojov buduje systémy s evidovanými objektmi, musí dáta sprístupniť cez centrálne komponenty. Ak sa zdieľanie odmietne bez zákonného dôvodu, hrozí stiahnutie financií. Namiesto direktív však rezort počíta s motivačným prístupom – ukázať prínosy, rozbiť dátové silo a priniesť hodnotu občanovi.
Peniaze, dáta a kvalita e-služieb
Financovanie ide najmä z Programu Slovensko 2021–2027 (s pravidlom N+2 do roku 2029) a z Plánu obnovy, kde sa aj v záverečnej fáze podarilo pretlačiť priority. Prvou je „esencia pravdy“ – kvalitné, zdieľané dáta, o ktoré sa štát stará v registroch a využívajú ich všetky inštitúcie. Druhou je posun od kvantity k kvalite e-služieb: netreba pribúdať formuláre pre formuláre, ale robiť to, čo ľudia naozaj používajú a čo je jednoduché na ovládanie.
Štát chce zároveň spájať intuitívnosť rozhraní s rozvojom digitálnych zručností, aby sa nožnice medzi používateľmi a službami neotvárali. Kvalita má byť viditeľná aj navonok – vrátane multijazyčného prostredia pre národnostné menšiny, napríklad maďarskú. Cieľom je, aby občan vybavil veci bez behania po úradoch a bez opakovaného vypĺňania tých istých údajov.
Otvorené rozhrania, kyberbezpečnosť a nové ambície
Na otvorenosť sa má nadviazať v dvoch vrstvách: najprv open data a open API, následne sprístupnenie jadra e-služieb tak, aby ich mohol konzumovať aj súkromný sektor. Ten by vystupoval ako „broker“ používateľského zážitku a prinášal moderné rozhrania, kým štát si udrží spoľahlivé registre a bezpečnosť. Testom inovačného potenciálu bola výzva z Plánu obnovy s alokáciou 52 miliónov eur, ktorá pritiahla žiadosti za 240 miliónov – najmä v kyberbezpečnosti, big data a senzorike.
Ministerstvo kladie dôraz aj na vzdelávanie a riadenie kybernetickej bezpečnosti priamo v rezortoch. Osobnou ambíciou je automatizovať prístupové práva a povinnosti pre verejných funkcionárov (napríklad starostov) bez dodatočnej byrokracie. Ďalšou víziou je telemedicína – realisticky v pilotnej podobe so zapojením poisťovní a zdravotníctva, aby sa zlepšil komfort pacientov, kvalita dát o ich stave a uľahčila práca lekárom aj sestrám.
