Environmentálny monitoring sleduje škodliviny v ovzduší, vode, pôde či potravinách, kým humánny biomonitoring meria chemikálie a účinky priamo v ľudskom (a zvieracom) tele. Prinášame príklady z Nórska a Slovenska a skúsenosť, ako pandémia urýchlila zber aj využitie dát. Na záver naznačíme, aké technológie rozhodnú o tom, či budeme vedieť premeniť údaje na lepšie zdravie.
Ako to funguje v praxi: Nórsko, Slovensko a skúsenosť s pandémiou
V Nórsku stojí za zmienku veľká biobanka matka–dieťa (s účasťou aj otcov) s približne 300-tisíc účastníkmi, ktorej vzorky sú k dispozícii pre schválené výskumné projekty. Popri tom sieť staníc dlhodobo sleduje kontaminanty, skleníkové plyny a ozón a vodné prostredie hodnotia špecializované tímy pokrývajúce jazerá, fjordy aj pobrežie. Na Slovensku má environmentálny monitoring dlhú tradíciu, no celonárodný program humánneho biomonitoringu sa rozbieha: v roku 2019 vláda schválila akčný plán „Prostredie a zdravie“, z ktorého vzišiel národný program HBM. Konferencia WHO v Budapešti (2023) priniesla odporúčania a tzv. Budapeštiansku deklaráciu, ktoré sa teraz zavádzajú do praxe, a pandémia medzičasom urýchlila vývoj: sledovanie odpadových vôd a ovzdušia a sekvenovanie SARS‑CoV‑2 vytvorilo veľké datasety, ktoré bez bioinformatiky a umelej inteligencie nevieme naplno využiť.
Technológie, dáta a budúcnosť „jedného zdravia“
Epidemiologické dôkazy spájajú znečistenie ovzdušia s viacerými chorobami; jemné častice a toxíny prenikajú do krvného obehu a štúdie naznačili ich prítomnosť aj v mozgovom tkanive. Rýchlo napredujú online merania a miniaturizované senzory (vrátane personalizovaných monitorov a satelitného diaľkového prieskumu), ako aj sekvenovanie novej generácie, environmentálna DNA a výskum črevného mikrobiómu. Kľúčové je, aby boli dáta FAIR – nájditeľné, interoperabilné, prístupné a znovupoužiteľné – čo umožní prepájať štúdie a zrýchliť preklad poznatkov do praxe. Potrebujeme hlbšie prepojiť environmentálny a humánny biomonitoring v duchu prístupu One Health, opierať sa o medzinárodnú spoluprácu a dodržiavanie klimatických dohôd a zároveň lepšie komunikovať s verejnosťou a viesť k téme už deti, aby sa stala prirodzenou súčasťou starostlivosti o zdravie.