Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) ponúka triezvy pohľad na informatizáciu: peniaze nechýbajú, no chýba líder, koordinácia a dôsledné meranie výsledkov. Od roku 2015 vykonal 30 kontrol, niektoré projekty sa podarilo oživiť, iné odhalili systémové slabiny. Kľúčom k posunu je práca s dátami, transparentnosť a posilnenie digitálnych kompetencií už v školách.
Peniaze nechýbajú, chýba líder a smer
Digitalizácia na Slovensku nie je podfinancovaná: len v rokoch 2022–2024 smerovalo do tejto oblasti viac ako 1,6 miliardy eur, k tomu desiatky miliónov z eurofondov a 561 miliónov v Pláne obnovy. V najbližších rokoch je v Programe Slovensko pripravených približne 2,5 miliardy eur. Problémom nie je objem zdrojov, ale ich efektívne a účelné využitie a schopnosť štátu projekty riadiť. Chýba jasný líder, ktorý by určoval priority a koordinoval rezorty, a akčné plány Národnej koncepcie informatizácie zostali do veľkej miery na papieri.
Rozdrobené kompetencie medzi kľúčovými ministerstvami a tisícmi samospráv vedú k fragmentácii a k súťaženiu namiesto spolupráce. Plán obnovy navyše vyžaduje výkonové riadenie a plnenie merateľných cieľov, inak peniaze nemusia byť preplatené. V takomto prostredí je nutné mať stabilné pravidlá, jednotnú architektúru a dôsledné vyhodnocovanie prínosov pre občanov. Bez toho ostanú aj veľké alokácie nevyužitým potenciálom.
Kde sa to láme: obstarávanie, riadenie a meranie
Častým slabým miestom je verejné obstarávanie nastavené na najnižšiu jednotkovú cenu, čo tlačí projekty do časového aj kvalitatívneho stresu. Realizátori sa potom dostávajú do sklzu a na samotné dodanie riešenia ostáva len niekoľko mesiacov. To sa premieta do kompromisov v kvalite, nedotiahnutej integrácie a problémov pri nasadzovaní. Výsledkom sú systémy, ktoré síce formálne vzniknú, no neprinášajú očakávaný úžitok.
Ďalším problémom je slabé projektové riadenie a minimum merateľných ukazovateľov, často len „systém beží“ a „má X modulov“. Takto sa nedá posúdiť, či investícia priniesla prínosy pre občanov a inštitúcie. Štát zároveň trpí nedostatkom interných odborníkov a neprimeraným odmeňovaním, takže zadávatelia nevedia jasne špecifikovať potreby a byť rovnocenným partnerom dodávateľom. Používateľská prívetivosť a skutočné potreby sa odhaľujú až na konci, keď je už na nápravu neskoro a draho.
Poučenia z praxe a čo je skutočne dôležité
Neúspechy sú varovné: eZdravie a registre v zdravotníctve dlhodobo neplnia očakávania a auditóri EÚ upozornili na zaostávanie v práci s dátami. V školstve sa opakovane investuje do „železa“ a konektivity, no chýbajú digitálne učebnice, sylaby a kybernetická ochrana škôl. Projekt Unitas, ktorý mal zjednotiť výber daní a odvodov, sa zastavil po prvej etape a prakticky zhasol. Popri tom však existujú aj príklady oživených riešení po kontrolách, napríklad v katastri či e‑portáloch.
Prečo to celé má zmysel? Len kvalitné dáta umožnia zúčtovať verejné politiky a overiť, či míňame hospodárne, a otvorené informačné systémy posilňujú transparentnosť a občiansku kontrolu. Umelá inteligencia môže zefektívniť analýzy, benchmarking a identifikáciu rizík, no treba ju nasadiť cielene a zodpovedne. Napokon, bez dostatku kvalifikovaných učiteľov informatiky na základných školách nevybudujeme digitálne zručnosti, ktoré štát nevyhnutne potrebuje.
