Ako zachrániť slovenské zdravotníctvo
Slovenské zdravotníctvo je podfinancované, no napriek tomu funguje prekvapivo efektívne — a práve v tom spočíva jeho paradox. Michal Ivančin navrhuje, aby sme prestali vnímať zdravotníctvo len ako náklad a začali ho chápať ako motor inovácií. Jeho recept počíta s investíciami do výskumu a s využitím potenciálu nemocníc a vedy. Systém možno zjednodušene opísať vzťahom medzi vstupmi (peniaze) a výstupmi (zdravotné výsledky). Ukazovateľom výstupov sú napríklad „odstrániteľné úmrtia“ — prípady, ktorým by sa dalo predísť pri včasnej a dostupnej liečbe. Slovensko do zdravotníctva na obyvateľa dáva výrazne menej než susedia: Rakúsko približne trojnásobok, Česko takmer dvojnásobok. Výsledok nie je prekvapivý: Rakúsko má asi trikrát menej odstrániteľných úmrtí než Slovensko. Z týchto čísel kričia dve veci naraz — treba viac peňazí a zároveň platí, že slovenský systém je vzhľadom na nízke vstupy pomerne efektívny. Zvyšovanie „efektívnosti“ bez nových zdrojov preto neurobí zásadný obrat, lebo rezervy nie sú nekonečné.Vstupy a výstupy: čo hovoria čísla
