Slovensko má z Plánu obnovy a odolnosti využiť 6,4 miliardy eur do konca roka 2026. Vicepremiér Peter Kmec stavia na kontinuitu namiesto prekopávania míľnikov a zavádza krízové riadenie s cieľom zrýchliť implementáciu. Prioritou je koordinácia rezortov, eliminácia duplicít s eurofondmi a dôraz na digitalizáciu a inovácie.
Peniaze sú, projekty meškajú: riadenie a duplicity
Na účtoch sú prostriedky za dve splátky, tretia vo výške 812 miliónov eur je na ceste a pripravuje sa žiadosť o ďalších 924 miliónov; v najbližších mesiacoch tak bude k dispozícii vyše tri miliardy. Zazmluvnené výzvy dosahujú približne 3,8 miliardy, no viaceré implementačné projekty nie sú dopracované. Preto sa zavádza týždenný odpočet stavu na úrovni vlády a intenzívna komunikácia s rezortmi, aby sa financie začali efektívne míňať. V čase napätého štátneho rozpočtu sú európske zdroje hlavnou investičnou možnosťou, a je nutné premeniť ich na reálne projekty v regiónoch.
Veľkou hrozbou je duplicita financovania medzi Plánom obnovy a programom Slovensko (eurofondy), ktorá by mohla zastaviť toky peňazí. Preto vznikol koordinačný výbor a pripravuje sa podrobná mapa investícií – aby bolo jasné, čo sa hradí z ktorého zdroja. Slovensko zároveň zaostáva v štarte eurofondov oproti Česku, čo Kmec pripisuje politizácii uplynulých rokov; riešením má byť odpolitizovanie a dôraz na “mravenčiu” implementačnú prácu. Pravidlá majú byť jasné a jednotné od vyhlasovania výziev až po obstarávanie a realizáciu.
Digitalizácia a inovácie ako motor zmeny
Digitalizácia za približne 1,2 miliardy eur patrí k najcitlivejším častiam plánu a mnohé IT projekty ešte nie sú ani obstarané. Kmec zdôrazňuje “poslednú míľu”: bez vysokorýchlostného internetu v každej domácnosti a dostupných taríf pre nízkopríjmové skupiny ostanú digitálne služby na papieri. Keďže minimálne 20 percent prostriedkov Plánu obnovy musí ísť na digitalizáciu, čakajú ho koordinačné rokovania s rezortmi zodpovednými za verejnú správu. Cieľom je dobehnúť meškanie tak, aby výsledky občania pocítili v každodennom živote.
V oblasti inovácií sa vláda opiera o vedeckú inovačnú autoritu (VAIA) a Národnú stratégiu pre výskum, vývoj a inovácie do roku 2030. Pokračovať má podpora typu superodpočet na výskum a vývoj či proof-of-concept schémy, no zároveň sa majú zjednodušiť roztrúsené grantové a investičné nástroje do dvoch kľúčových agentúr: grantovej na školstve a investičnej na hospodárstve. Plánované je aj šesť technologických a inovačných regionálnych centier, ktoré majú fungovať ako huby pre talenty a nápady mimo Bratislavy či Košíc. Súčasťou je spolupráca s krajanmi a ukrajinskými univerzitami, vrátane cezhraničných projektov so Zakarpatskom.
