Horolezec a bývalý top manažér Zoltán Demján hovorí, že samotný cieľ nestačí. Úspech v horách aj v biznise závisí od jeho správneho naformulovania, od etiky na ceste k nemu a od hlbokého zmyslu, ktorý ľudí drží v krízach. Až rovnováha týchto prvkov robí z výstupu skutočný návrat domov.
Cieľ, ktorý končí až v doline
„Vystúpiť na vrchol“ nie je dobrý cieľ, tvrdí Demján. Ten správny znie: vystúpiť čo najvyššie a bezpečne sa vrátiť dole, lebo väčšina tragédií sa stáva pri zostupe. Ak je cieľ zle zadaný, človek „ide hlava-nehlava“, vyčerpá sily pri výstupe a na návrat mu nezostane energia. Platí to v horách aj vo firmách: úspech sa počíta až v bezpečnom dobehu, nie pri prvom „odfajknutí“.
Psychika hrá pri dosahovaní cieľov veľkú rolu. Jasné pravidlá, realistické tempo a šetrenie síl sú rovnako dôležité ako výkon. Demján pripomína, že na výstup treba pozerať ako na celý cyklus – od odchodu až po návrat, nie iba na pár slávnych metrov pod vrcholom.
Etika na lane: ako vystupujeme, je rovnako dôležité
Debaty po tragédii nosiča na K2 ukázali, aké ťažké rozhodnutia prinášajú extrémne výšky. Demján zdôrazňuje, že výnimočné situácie existujú, no v drvivej väčšine prípadov sa pomôcť dá. Prostredie rešpektu a láskavosti uvoľňuje ľuďom hlavu na riešenie problémov, kým tlak a stres blokujú. V horách aj v tímoch je kultúra správania k druhým rozhodujúca.
Sám opísal, ako na Piku komunizmu zostúpil s vyčerpaným horským vodcom, ktorému omŕzali nohy. Na vrchol už nemyslel – dôležitejšie bolo dostať človeka do bezpečia. Po niekoľkých stovkách výškových metrov a s viac kyslíkom sa muž spamätal a ďakovne mu daroval páperovú vetrovku. Tento „zmeškaný“ vrchol sa tak zmenil na morálne víťazstvo.
Zmysel ako palivo: od SAPu k Everestu
Demjánov manažérsky príbeh s implementáciou SAPu ukazuje, čo sa stane, keď chýba zmysel. Firma chcela byť „prvá“ a mať „všetko“, no bez jasného prečo používala len zlomok možností a lepila nefunkčné procesy. Až keď si ujasnili, že cieľom je jednoduchšia práca, lepší servis pre zákazníkov a až potom úspory, začali veci fungovať. Najprv treba zmysel, potom cieľ a nakoniec nástroje.
Pri zostupe z Everestu v nočnej víchrici (okolo 130 km/h) zahynul jeho parťák Juzek Psotka; Demján prežil len s ťažkosťami. Držala ho myšlienka na rodinu – zmysel, ktorý necítime iba v hlave, ale aj v srdci. Rovnako dôležité je vedieť skončiť v najlepšom: po rokoch opustil extrémne horolezectvo aj top manažment a varuje pred vyhorením, ktoré dnes zasahuje aj tridsiatnikov. Rovnováha medzi zmyslom (jin) a cieľom (jang) je podľa neho jednoduchým, no silným princípom, ktorý pomáha, aby veci v živote aj vo firmách fungovali.
