Minister životného prostredia predstavil, kam chce rezort posunúť zelené technológie v najbližších štyroch rokoch. Namiesto abstraktných sporov o globálne čísla sľubuje dôraz na infraštruktúru, priemyselnú konkurencieschopnosť a reštart finančných nástrojov. Cieľom je rýchlo odblokovať peniaze, odstrániť sklz v odpadovom hospodárstve a znížiť energetickú chudobu.
Peniaze musia prúdiť: Envirofond a veľké projekty
Envirofond doteraz podľa ministra neplnil svoj účel: na účtoch viazne približne 1,9 miliardy eur, ktoré štát evidoval ako aktíva. Po novom má minimálne 20 % príjmov fondu smerovať späť do slovenskej ekonomiky, a už budúci rok chce rezort uvoľniť 300–400 miliónov eur na podporu transformácie. Pomoc má ísť firmám aj samosprávam bez ohľadu na pôvod kapitálu, rozhodovať bude pridaná hodnota a ekonomická realizovateľnosť projektov. Minister varuje pred „zeleným” pozlátkom: technológie musia sedieť aj ekonomicky, inak stratíme investície a pracovné miesta.
Okrem Envirofondu majú pomôcť zdroje z plánu obnovy a kohéznych fondov; do roku 2028 je na stole zhruba 10 miliárd eur. Kabinet preto preferuje veľké, územne koordinované balíky – nie drobné akcie „dedina po dedine”. Cieľom sú okresné či krajské projekty v stovkách miliónov eur, ktoré rýchlo znížia energetickú náročnosť verejných budov, zmodernizujú siete a zrýchlia výstavbu chýbajúcej infraštruktúry. To má pomôcť aj pri doťahovaní strategických investícií, o ktoré Slovensko súťaží v rámci medzinárodných koncernov.
Technológie, odpad a energetická chudoba
Rezort stavil na technológie: obmedzenie spotreby samo osebe nevie odstrániť zvyškový odpad, ktorý treba definitívne spracovať. Mechanicko-biologická úprava síce zníži objem a zachytí časť plynov, no nie je konečným riešením, preto sa zvažujú aj energetické zariadenia na zhodnocovanie odpadu. Slovensko pritom ročne vytvára milióny ton priemyselného odpadu a stále patrí medzi lídrov v skládkovaní, čo ohrozuje pôdu aj podzemné vody. Minister dodáva, že nechce byť „pápežskejší než pápež”: pravidlá majú kopírovať európske štandardy, nie ich sprísňovať nad rámec susedov.
Energetická chudoba dnes ohrozuje približne 150-tisíc domácností a časť firiem; krátkodobo si vyžiada každoročnú verejnú podporu v rozsahu okolo jednej miliardy eur. Popri tom chce štát zrýchliť úsporné opatrenia v mestách a obciach a posilniť domácu výrobu elektriny, aby sa ceny udržali dostupné pre zraniteľné skupiny. Súčasťou receptu je modernizácia kritickej infraštruktúry a tlak na podniky, aby investovali do vlastných zdrojov energie a znižovania emisií. Inak hrozí strata konkurencieschopnosti a odliv investícií – a to nielen v „zelených” odvetviach.
