Pre naše deti chceme vzdelané Slovensko. Ak im nevieme zabezpečiť lepšiu budúcnosť, musíme ich vedieť aspoň na ňu pripraviť

Bratislava, 9. november 2021 – Máme pre vás jednu hádanku. Kto chráni svoje zdravie i prírodu, nenaletí hlúpostiam a schopnosti nevyužíva iba na zlepšenie svojho vlastného života, ale aj celej spoločnosti? Ak ste odpovedali vzdelaný človek – máte pravdu. Lebo práve ten je kľúčom k tomu, aby sme zo Slovenska urobili lepšiu krajinu pre život - zhodli sa top spíkri medzinárodného 3-dňového kongresu ITAPA 2021 s podtitulom Ako sa stať najlepším. Avšak, nie len oni. Pri príležitosti nášho jubilejného 20. ročníka sme totiž do online hlasovania „Aké Slovensko by ste chceli pre vaše deti?“ zapojili aj širokú verejnosť. Hlasovali stovky ľudí a ich názor bol jednoznačný – v prvom rade chceme vzdelané Slovensko. Za túto možnosť sa totiž vyjadrilo až 57 percent ľudí, nasledovalo zelené a zdravé Slovensko.

Už len šesť rokov. A naše zdravotníctvo bude v lepšej forme
Aby však Slovensko jedného dňa zosobňovalo krajinu, v ktorej chcú ľudia žiť, je potrebné si uvedomiť viacero vecí. Že nás čakajú náročné časy, množstvo práce a miestami aj bolestivé zmeny. A začať musíme od základov, teda od zdravotníctva. „To je totiž finančne, a preto aj personálne poddimenzované, ako aj technicky zastarané. Mám pocit, že zo dve desaťročia sa tu viac myslelo na dnešok ako zajtrajšok – aj bez pandémie. Zaspali sme,“ vyhlásil na kongrese ITAPA 2021 Vladimír Lengvarský, minister zdravotníctva. Vďaka Plánu obnovy a odolnosti SR máme jedinečnú šancu na zmenu. „O šesť rokov sa môže naše zdravotníctvo dostať do oveľa lepšej formy. Konečne sa môžeme priblížiť vyspelým krajinám Európskej únie, ktorá nám na tieto zmeny len pre zdravotníctvo vyčlenila 1,1 miliardy eur. Niekedy mám pocit, že na naše deti viac, ako my sami, myslí Európska únia,“ povedal minister s tým, že najväčšie nádeje vkladá do optimalizácie siete nemocníc. Jej prostredníctvom by sa malo zachrániť viac životov, zastabilizovať, a to aj po finančnej stránke, zdravotnícky personál, zvýšiť počet zdravotníckych pracovníkov,  modernizovať budovy a prístrojovo–technické zázemie v nemocniciach, podporovať prevencia i kvalitná liečba.  „Ale najmä , a to zdôrazňujem, žiadna nemocnica sa rušiť nebude. Lôžka, ktoré pred pandémiou zostávali nevyužité, sa budú transformovať v horizonte niekoľkých rokov na základe veľmi presných analýz a dát na iný typ starostlivosti, ktorá dnes mnohým pacientom chýba, a preto sa ťažko vracajú do svojho normálneho života,“ uistil Vladimír Lengvarský.

Bez plánu obnovy by sa zmeny v školstve realizovali ťažšie
Výsledky ITAPA ankety „Aké Slovensko by ste chceli pre vaše deti?“ sú pre nás o to zaujímavejšie, že ich vieme rozmeniť na drobné. A to vďaka Slovenskej akadémii vied. Tá nám totiž poskytla unikátnu víziu, ktorú v roku 2016 pripravila pätica odborníkov pre prezidentskú kanceláriu, a ktorá až do dodnes neuzrela svetlo sveta. Aj tzv. Rada múdrych označila vzdelanie za našu top prioritu. „Naším cieľom by malo byť, aby sa aspoň jednej slovenskej univerzite podarilo dostať medzi stovku najlepších na svete, a tiež by sme mali byť krajinou, ktorej sa zo zahraničných univerzít vráti minimálne pätina študentov,“ objasnil Pavol Šajgalík, predseda Slovenskej akadémie vied. Tak ako pri zdravotníctve, aj tu nám pomôže plán obnovy. „Reforma školstva by sa realizovala aj bez plánu obnovy, avšak realizovala by sa omnoho ťažšie,” reagovala na ITAPA Svetlana Síthová, štátna tajomníčka Ministerstva školstva SR.

Firmy a vedci chcú spolupracovať
Faktom je, že so vzdelanými ľuďmi vieme uskutočniť akékoľvek zmeny. Toto tvrdenie, zdá sa, naberá v prípade podnikateľskej sféry ešte viac na intenzite. Náš najväčší dodávateľ energií SPP totiž na ITAPA 2021 potvrdil, že má záujem o spoluprácu so Slovenskou akadémiou vied. „Chceli by sme sa komplexnejšie aj s ďalšími partnermi pozrieť na otázku energetickej chudoby, v čom nám práve vedci z rôznych oblastí môžu významne pomôcť. My máme dáta i kapacity a verím, že spoločne sa posunieme v tejto problematike, ktorá v neposlednom rade súvisí aj klimatickými zmenami, či efektívnejším využívaním energií, dopredu,“ spresnil Henrich Krejčí, člen predstavenstva SPP. SPP však robí zásadné zmeny aj vo vzťahu k transformácii energetiky, ktorá je taktiež nevyhnutná, aby sme zo Slovenska vybudovali modernú krajinu. „Transformáciu energetiky a celého hospodárstva vnímame ako príležitosť a chceme byť jej súčasťou. Naša vízia do roku 2030, ktorú sme prijali v minulom roku, definuje rozvojové oblasti s cieľom zaistenia udržateľného rozvoja a konkurencieschopnosti a tiež posilnenia našej environmentálnej a spoločenskej zodpovednosti. Popri spoľahlivosti našich služieb, príprave nových produktov a rozvoji výroby energií z obnoviteľných zdrojov, implementujeme princípy udržateľného podnikania aj interne, v prospech udržateľnejšej budúcnosti pre nás všetkých,“ povedal Henrich Krejčí. Aby sme boli konkrétnejší, uvedieme príklad. Okrem rozvoja výroby bioplynu a biometánu z biologicky rozloziteľného komunálneho odpadu, lokálnej výroby,  samospotreby a skladovania elektriny priamo u spotrebiteľov, rozvoja ESCO služieb, či alternatívnych palív v oblasti mobility, je jedným zo zaujímavých projektov SPP aj projekt SMART HYDRA. „S ním sa uchádzame o podporu zo strany Európskej komisie. Jeho súčasťou by mali byť zariadenia na výrobu elektriny z veternej energie, sústava elektrolyzérov, prostredníctvom ktorých je možné z elektriny vyrábať vodík a inteligentný dispečing prepájajúci sektory elektroenergetiky a plynárenstva, ktorý na základe dát optimalizuje výrobu elektriny alebo vodíka v záujme znižovania náklady na vyrovnávanie výkyvov v elektrickej sieti a dosiahnutie stability siete aj pri výraznejšie vyššom podiele OZE,“ spresnil Krejčí.

Cieliť je potrebné aj na výchovu
Zrejme každému je jasné, že zabezpečiť deťom lepšiu budúcnosť nebude jednoduché. Ak to nezvládneme, musíme ich aspoň pripraviť tak, aby to zvládli oni. To dokážeme vďaka vede, vzdelaniu, ale aj výchove. „Slováci najviac túžia „mať“, a to aj napriek tomu, že v Európskej únii sme ekonomicky najférovejšou krajinou. Rozdiely medzi bohatými a chudobnými sú totiž u nás najmenšie. Je preto dôležité, aby sme prestali klásť dôraz na „mať“ a začali ho dávať na ‚byť‘,“ reaguje Vladimír Šucha, politický poradca UNESCO, podľa ktorého je najdôležitejším prvkom na zvládnutie revolučných zmien odolný a v hodnotách ukotvený človek.

Hrozí nám strata kritického myslenia?
Vo vzdelávaní nám môžu výrazne pomôcť, ale aj ublížiť, technológie. „Vďaka technologickému pokroku ľudia prestanú rozmýšľať. Mám z toho veľké obavy, lebo keď prestaneme rozmýšľať, ešte väčší problém budeme mať s kritickým myslením,“ povedal Jozef Masarik, prorektor pre vedu, projektovú činnosť a doktorandské štúdium Univerzity Komenského. Aby sme nedospeli až do tohto bodu, predstavuje reforma školstva kriticky dôležitý krok. Odborníci na vzdelávanie sa na ITAPA zhodli, že financie z plánu obnovy smerujúce do školstva sú príležitosťou, ktorú nesmieme premárniť. A tiež pripomenuli, že je nutné veľkú pozornosť venovať najmä vzdelávaniu učiteľov v oblasti digitálnych zručností. Dôvod? Podľa prieskumov už dnes vieme predpovedať, že až 90 percent pracovných pozícií bude v blízkej budúcnosti vyžadovať aspoň základnú úroveň digitálnych zručností, pričom až  65 percent detí, ktoré v súčasnosti začínajú navštevovať školu, budú mať v dospelosti prácu, ktorá dnes ešte neexistuje. „V posledných rokoch boli investované obrovské financie na nákup informačných technológií do škôl, no zabudlo sa na to, že zručnosti učiteľov v tomto smere sú alfou a omegou. Počas pandémie sme zistili, že mnohí učitelia majú problém začať vyučovať online a mnohí dodnes dúfajú, že sa k tejto nešťastnej dobe nevrátime. No ja hovorím, že takéto vyučovanie bude bežné. Deti nesmú stratiť kontakt so školou,“ uviedol v diskusii na tému moderného školstva Mário Lelovský, viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov.    
Pravdou zostáva, že zmeny v školstve, ktoré sa mnohí snažili urobiť v uplynulých 20 rokoch, sa udiali v posledných dvoch – práve kvôli pandémii. „Mnohí učitelia sa museli zmobilizovať a je vidieť posun v ich zmýšľaní. Veľmi pozitívne je medzi učiteľmi vnímaná rozbehnutá reforma školstva aj z toho dôvodu, že sú na ňu vyčlenené finančné prostriedky,“ zhodnotil Peter Pallo, ktorý bol v roku 2020 ocenený titulom Učiteľ roka. Štátna tajomníčka na rezorte školstva Svetlana Síthová na margo toho pripomína, že len na samotnú digitalizáciu školstva je na z plánu obnovy vyčlenených 190 miliónov eur, ktoré majú výrazne posunúť digitálne zručnosti učiteľov. Upriamila tiež pozornosť na vznik novej pozície, ktorá má pribudnúť na školách - funkcia digitálneho koordinátora. Jeho úlohou bude prinášať nové spôsoby výučby pre žiakov i učiteľov a prispieť ku skvalitneniu vyučovacieho procesu.
 
Zdieľanie vedomostí
Digitálni koordinátori, či takzvaní ambasádori na školách, sú podľa expertov najefektívnejším nástrojom na podporu vzdelávania v tejto oblasti. Podľa Aleny Kanabovej zo spoločnosti Accenture Advanced Technology Center in Central Europe je zároveň nutné, aby takíto ambasádori vytvárali komunitu, kde budú zdieľať svoje vedomosti. V rámci platformy Digital Skills komunitu aj vytvorili a záujem o ňu je vysoký. Sú tu združení učitelia informatiky, ktorí majú byť na školách hybnou silnou v rámci zvyšovania digitálnej gramotnosti. „Školy boli dlhé roky hlboko poddimenzované v oblasti samotnej techniky, deti tak nemali možnosť získať hlbšie vedomosti. Základné technologické zručnosti je nutné dostať do iných predmetov a na hodinách informatiky vznikne priestor na výučbu programovania,“ poznamenal Peter Pallo, učiteľ roka. Podľa prieskumu agentúry Focus, ktorý si dala vypracovať spoločnosť Accenture, totiž až 98 percent riaditeľov základných škôl na Slovensku hovorí, že informatika je dôležitá pre budúcnosť žiakov, no len 10 percent škôl navýšilo dotáciu na výučbu informatiky nad rámec jednej povinnej hodiny týždenne. A práve zmena v spôsobe vyučovania informatiky je dôležitá. Kým na Slovensku sa na informatike deti učia používať informačné technológie, v zahraničí sa technológie využívajú na výučbu iných predmetov, napríklad dejepisu. Žiaci ich preto vedia prirodzene využívať a hodiny informatiky sú venované práve spomínanému programovaniu. Odborníci na túto oblasť majú byť v budúcnosti najviac nedostatkoví a tým pádom najžiadanejší.

 
Prihláste sa na Jarná ITAPA 2022
Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho a povedz o ňom aj ostatným