Štát dokáže napredovať podobne ako firma. Len musí zaviesť inovácie

Bratislava, 12. november 2021 – Z pohľadu inovácií je na tom Slovensko katastrofálne. Podľa prieskumov vlastníme na jeden milión obyvateľov žalostne málo startupov, vo svetových rebríčkoch inovačného potenciálu rokmi dlhodobo nenapredujeme a investície do inovácií zvyšujeme menej ako je priemer Európy. Ako to môžeme zmeniť? Ako sa vyrovnať okolitým rozvinutým krajinám? Môžeme byť v niečom najlepší? O tomto debatovali experti na ekonomiku, podnikanie a školstvo v diskusnom formáte ITAPA OPEN TALK na tému Ako urobiť zo Slovenska inovačnú veľmoc počas 20. ročníka Medzinárodného kongresu ITAPA. Aký je teda ich recept a čo vzišlo z prieskumu medzi účastníkmi kongresu ITAPA 2021 na rovnakú tému?

Pre ďalšiu generáciu chceme vzdelané Slovensko
V prvom rade vzdelané, a potom zelené a férové. Toto sú 3 najdôležitejšie smery, ktorými by sa mala naša krajina uberať najbližšie roky. Vyplynulo to z neformálneho prieskumu na pôde kongresu ITAPA 2021 medzi stovkami odborníkov i laikov zo súkromného aj verejného sektora. Drvivá väčšina z nich – až 60 percent, si pri možnom výbere len jednej z viacerých možností želá, aby nasledujúca generácia vyrastala vo vzdelanom Slovensku, 12 percent z nich by rado videlo najmä ekologickú a 10 percent férovú krajinu. Aby sa to však stalo realitou, je bezpodmienečne nutných niekoľko dôležitých krokov: mať excelentné školstvo (36 % respondentov), prepracovaný systém podpory inovácií (16 %) a investície do technológií, vedy a výskumu (13 %). Bez tohto sa nepohneme a ak to neurobíme teraz, tak snaha potiahnuť Slovensko vpred zastane len vo forme diskusií. Na tomto sa zhodli všetci experti, ktorí vystúpili v druhý deň kongresu na diskusnom fóre ITAPA OPEN TALK.  

Všetko sa pritom začína a končí práve pri kvalite vzdelania, od ktorého sa následne odráža stav inovácií a investícií. „Úroveň vzdelania je alarmujúca,“ zhodnotil bývalý minister financií a reformátor Ivan Mikloš, pričom sa oprel o analýzy porovnávajúce medzigeneračnú úroveň vzdelania na Slovensku. „Súčasná mladá generácia je na tom horšie, ako tá, ktorá študovala v polovici minulého storočia. Situácia je pritom katastrofálna na všetkých úrovniach školstva.“ Dodal, že väčšina mladých ľudí odchádza zo Slovenska práve kvôli zlej kvalite vysokých škôl. Súčasná vláda nedávno rozbehla, aj vďaka financiám z plánu obnovy, obrovskú reformu školstva. Tá bude podľa rezortu obsahovať zmeny v učive, vzdelávaní učiteľov, viac sa podporia inovácie a modernizácia výučby. „Urobíme všetko preto, aby boli podporení tí najlepší. Problém však je, že na Slovensku si každá vysoká škola myslí, že je najlepšia v oblasti vedy a výskumu. Oprieme sa o dáta a pripravíme taký spôsob prerozdelenia zdrojov, aby ich získali tie najlepšie vysoké školy a študenti,“ povedal Martin Kanovský, ktorý je v rezorte školstva zodpovedný za stratégiu a koncepciu vedy, výskumu a vysoké školy. Jeho názor je jasný – systém sa musí zmeniť tak, aby vysoké školy cítili zodpovednosť za to, že sa musia skvalitniť a ak sa tak stane, budú za to ocenené. No treba im na to vytvoriť podmienky.

Máme málo startupov
 „Potrebujeme pritiahnuť investorov s vysokou pridanou hodnotou a podstatne vyššou produktivitou práce. Na to nutne potrebujeme kvalitné školstvo a vzdelaných ľudí, ktorí sú na to pripravení,“ uviedol na ITAPA OPEN TALK úspešný podnikateľ (IT), developer a investor (Pixel Federation) Peter Lukeš. Bez kvalitného školstva nebude mať Slovensko podľa jeho slov lídrov, a bez lídrov sa neposunieme vpred.

Jednou z oblastí, kde máme ako krajina obrovský dlh práve pre nekvalitné školstvo, sú inovácie. Emil Fitoš, prezident IT Asociácie Slovenska uvádza, že naším problémom sú aj zbytočne vysoké ambície, ktoré sú nenaplniteľné a následne skončia v šuplíku. „Z pohľadu inovačného potenciálu sme boli v rokoch 2016 -2017 na približne 60. mieste, za nami boli už len krajiny ako Gambia, Pobrežie Slonoviny či Bulharsko. Slovensko má dnes na milión obyvateľov 75 startupov, Rakúsko raz toľko, no napríklad Estónsko až 865,“ opísal na ITAPA OPEN TALK situáciu Fitoš.

Práve Estónsko sa však môže hrdiť aj veľmi kvalitným vzdelaním. Z globálneho rebríčka hodnotenia škôl PISA vychádza, že už samotné stredné školy v Estónsku sú na veľmi vysokej úrovni. Rovnaká situácia je aj pri tamojších vysokých školách. Bežnou praxou na kvalitných univerzitách v zahraničí je spolupráca vysokoškolákov s biznis prostredím. „Napríklad v Dánsku funguje jasné spojenie univerzít a firiem, ktoré zadávajú študentom projekty, ktoré potrebujú vyriešiť. Študenti v skupinách následne daný problém riešia. Aj u nás by mala vzniknúť takáto forma spolupráce, ktorá umožní, aby boli študenti čím skôr vťahovaní do reálneho biznisu,“ hovorí o vlastných skúsenostiach Andrej Krúpa, spoluzakladateľ startupu Simplicity, s ktorým dnes podniká aj v americkom Silicon Valley. Zároveň dodáva, že u nás absentujú svetlé podnikateľské príklady z radov univerzít, ktoré by mohli napríklad o dekádu priniesť pozitívny príklad úspechu. Pre ekonomiku akejkoľvek krajiny je zároveň dôležité, ak mladí podnikatelia zbierajú skúsenosti v zahraničí, ktoré následne ochotne vrátia späť do ekosystému startupov. Niečo také bežne funguje práve v úspešných pobaltských krajinách.   

Ekonomika ťahaná inováciami
Rôzne druhy IT aplikácií. Práve v ich produkcii by mohlo Slovensko vynikať o jednu generáciu. V prieskume na kongrese ITAPA to uviedla absolútna väčšina hlasujúcich. Problém je však dnes jasne definovaný - Slovensko uviazlo v pasci stredných príjmov. To v preklade znamená, že ekonomika krajiny bola v minulosti ťahaná efektivitou výroby, no dostala sa do bodu, keď to už nestačí. Práve v tomto bode by mal, podľa Ivana Mikloša, nastať prerod z ekonomiky ťahanej efektivitou na ekonomiku ťahanú inováciami. Ak teda chceme zbaviť Slovensko nálepky montážnej diele, čo si dala za cieľ aj samotná podpredsedníčka vlády a šéfka rezortu informatizácie Veronika Remišová, je treba zapracovať na zlepšení verejnej správy, verejných služieb, na podnikateľskom prostredí, znižovaní byrokracie a korupcie, na zvýšení flexibility trhu práce, kvalite vzdelania a investíciách do inovácií.

Podnikateľ Peter Lukeš poznamenal, že štát má schopnosť napredovať rovnako ako firma. „Podniky rastú organicky alebo anorganicky. Organický rast je postupný, prostredníctvom zlepšovania procesov, prijímania šikovných ľudí a podobne. Anorganicky firma rastie napríklad prostredníctvom akvizícií ďalších firiem, ktoré robia v podobnom biznise, majú šikovných ľudí zameraných na príbuznú oblasť. V takom prípade je rast rýchlejší. V prípade štátu je to podobné. Práve inováciami by sa štát vedel takto výrazne posunúť vpred,“ uviedol. Zároveň dodal, že ako malá krajina by sme mohli pracovať ani nie tak na základnom výskume, ale skôr na aplikovanom výskume, ktorý je užšie zviazaný s priemyslom.

Pravdou zostáva, že na inovácie dnes Slovensko dáva len 1 percento HDP, pričom priemer v Európskej únii je 2,2 percenta. Podľa Dušana Veliča, štátneho tajomníka Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, je na jednej strane podpora inovácií u nás katastrofálna, no na druhej strane vyzdvihuje, že zdroje rastú. „Tu však treba povedať, chtiac či nechtiac, že aj veda, výskum a inovácie sú biznis ako každý iný. Ak investujete, máte šancu, že niečo vyjde. Ak neinvestujete, nevyjde nič. Tento problém je dlhodobý a treba to prehodnotiť,“ hovorí. Veľkú úlohu tu pritom zohráva aj fakt, na aké inovácie financie smerujú. Tu zároveň odborníci dvíhajú varovný prst. Dnes na inovácie idú dve tretiny z verejných zdrojov a len tretina zo súkromných zdrojov. Vo svete je však bežnou praxou opak - väčšie zdroje majú pochádzať zo súkromného sektora. Velič zároveň dodal, že v blízkej dobe plánujú vytvoriť regionálne inovačné centrá a štát ich podporí sumou 100 miliónov eur. „Keď firma cíti, že jej inovácia má šancu napredovať a všetko v štáte optimálne funguje, je ochotná adekvátne investovať,“ uzavrel podnikateľ a investor Peter Lukeš na kongrese ITAPA, ktorý už 20. rok prináša nové impulzy a inšpirácie pre digitalizáciu a modernizáciu Slovenska.

 
Prihláste sa na Jarná ITAPA 2022
Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho a povedz o ňom aj ostatným