Ako na Digitálny reštart na Slovensku?

Jarná ITAPA 2016 vyvrcholila popoludňajším panelom, ktorý sa venoval situácii na Slovensku. Pod mottom „Digitálny reštart“ sa rozprúdila diskusia o ďalších krokoch a prioritách v informatizácii, o schopnostiach firiem aj verejnej správy priniesť kvalitné elektronické služby, o dostatku kvalifikovaných ľudí, ale aj o reformných kapacitách verejnej správy, či kvalitnej báze dát pre princíp jedenkrát a dosť.

MÁRIO LELOVSKÝ, ITAS
Informatizáciu verejnej správy do širšieho kontextu zasadil Mário Lelovský, prezident ITAS. IKT sektor v súčasnosti zamestnáva cca 45 tisíc ľudí a prispieva najväčším podielom daní a odvodov. Návratnosť investície do IKT sektora je 9 mesiacov, pričom pri tradičnejších odvetviach (napr. automobilový priemysel) to je 4,2 roka a viac. IT projekty vo verejnej správe sú zásadné z pohľadu svojho dopadu na celú spoločnosť, z finančného hľadiska však predstavujú len časť obratu v IT – podľa odhadu ITAS celkový obrat z IKT projektov vo verejnej práve predstavoval za posledných 7 rokov len 12% celkového obratu tohto priemyslu. Efektívny eGovernment vníma ITAS predovšetkým ako základný predpoklad toho, aby Slovensko bolo plne súčasťou jednotného európskeho digitálneho trhu, čo občanom zabezpečí prístup k tovarom a službám z celej EÚ a vytvorí podmienky pre inovácie a plné využitie digitálnych technológií v domácnostiach aj podnikaní. Za dôležitý krok k zlepšeniu považuje ITAS existenciu jasného vlastníka, politickú líniu a zodpovednosť za informatizáciu, dopracovanie národnej koncepcie informatizácie verejnej správy a zlepšenie verejného obstarávania. V prípade vlastníka pozitívne vníma vytvorenie Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. V prípade národnej koncepcie ITAS presadzuje najmä zreálnenie celého dokumentu, dopracovanie cestovnej mapy a nastavenie realistických cieľov: „Mala by byť skutočnou koncepciou, a nie súhrnom ambícií, za čo ju zatiaľ, bohužiaľ, z väčšej časti považujeme. Podľa nás tam chýbajú konkrétne kroky a recepty, ako tieto ambície zvládnuť,“ uviedol Lelovský. Vo verejnom obstarávaní vidí ITAS veľký priestor na využitie inštitútu súťaže návrhov, ktorý sa doteraz takmer vôbec nevyužil.

ŠTEFAN KIŠŠ, Inštitút finančnej politiky
Ekonomickým dopadom informatizácie sa v nasledujúcom volebnom období bude viac venovať aj Inštitút finančnej politiky, ktorý odštartoval revíziu verejných výdavkov v troch sektoroch – zdravotníctvo, doprava a IT. Tieto tri sektory spolu predstavujú 44% verejných výdavkov (IT samotné predstavuje 5%). Ako uviedol Štefan Kišš z IFP, výdavky na štátne IT dosahujú viac ako 500 mil. Eur ročne, z čoho na Ministerstvo vnútra a Ministerstvo financií pripadá takmer polovica, avšak štruktúra výdavkov je nejasná, a dnes nie sú k dispozícii také dáta o prevádzke a investíciách, ktoré by umožnili lepšiu analýzu vytvárania hodnoty za tieto investície. „Aby sme zlepšili hodnotu za peniaze v sektore IT, musíme najmä získať kvalitnejšie dáta pre rozhodovanie  to najmä bude prínos našej práce. Zároveň si musíme vynútiť dodržiavanie existujúcich pravidiel a zabezpečiť, aby každý projekt mal poctivé posúdenie nákladov a prínosov, bez ohľadu na zdroj financovania,“ povedal na záver Kišš.

PAVOL BOJŇANSKÝ, MF SR
Skúsenosti z predošlého obdobia a návrh zmien do budúcnosti zhrnul Pavol Bojňanský z Ministerstva financií SR. Ako zhoršenie situácie vníma aktuálne kompetenčné rozdelenie riadenia a koordinácie informatizácie. Kým v predošlom období ležali kompetencie na pleciach troch inštitúcií (MF SR, ÚV SR, MV SR), aktuálne je to už šesť inštitúcií (ÚPPII, ÚV SR, MV SR, MF SR, MDVRR SR, NBÚ). Vzhľadom na nespokojnosť s kvalitou projektov a najmä ich reálneho prínosu navrhlo Ministerstvo financií SR  viaceré zásadné zmeny pre ich prípravu a hodnotenie. Pri každom projekte musí byť vypracovaný tzv. Reformný zámer, ktorého zmysel je najmä v revízii existujúcich procesov, t.j. aby sa neelektronizovali staré procesy, ale aby boli prehodnotené, zefektívnené a priniesli čo najvyššiu pridanú hodnotu a úspory. Okrem toho sa musí zlepšiť riadenie každého projektu v súlade s IT architektúrou verejnej správy, čo má byť zabezpečené interným certifikovaným projektovým manažérom, ako aj architektom. Významným zdrojom úspory a efektivity by malo byť povinné využívanie vládnych cloudov a spoločnej infraštruktúry v dátových centrách MF SR, resp. MV SR. V súvislosti s revíziou verejných výdavkov na IT, o ktorej hovoril Štefan Kiss, vydalo Ministerstvo financií SR metodický pokyn, ktorý obsahuje podrobnú štruktúru kapitálových aj prevádzkových výdavkov pre prípravu rozpočtu na rok 2017. Vďaka nemu tak bude možné zistiť, koľko percent tvoria náklady na systémy vnútornej správy, podpornú infraštruktúru, ako aj rôzne špecializované prvky a systémy. Podľa Bojňanského je najväčším rizikom nedostatok odborných kapacít tak v riadiacich inštitúciách, ako aj na rezortoch, a pretrvávajúci rezortizmus.

JÁN HARGAŠ, Slovensko.digital
Oponentom prezentovaných informácií a zástupcom hlasu kritickej odbornej verejnosti bol Ján Hargaš z iniciatívy Slovensko.digital. Zdôraznil, že hlavnou príčinou nespokojnosti je výsledný efekt doterajšej informatizácie, ktorá v pomere k vynaloženým investíciám nepriniesla adekvátnu úroveň elektronických služieb, ktorej rozhodnutia sa diali najmä v zákulisí a za veľmi málo transparentných a otvorených podmienok a ktorá neumožnila zapojenie celého širokého spektra IT firiem, čím by sa vytvoril priestor pre inovácie a súťaživosť. Iniciatíva Slovensko.digital bude presadzovať, aby sa zadefinovali jasné a zrozumiteľné výsledky pre občanov a podnikateľov, aby sa pri realizácii projektov čo najviac dosahovala ich kvalita (napríklad cez verejné testovanie prototypov) a aby sa významným spôsobom prehodnotil nákup štátnych IT – rozdelením na menšie projekty, otvorením súťaží pre menšie inovatívne firmy, či posilňovaním transparentnosti pri výberovom procese. Aktivisti zo Slovensko.digital sú pripravení pomáhať, či už s odborným dohľadom, s prinášaním konkrétnych riešení, alebo priamou angažovanosťou pri inovatívnych projektoch a riešeniach, ako napríklad v súčasnosti pri tvorbe nového webu Slovenského národného divadla. „To, čo nám však najviac prekáža, je chýbajúca sebareflexia. Akoby všetci boli presvedčení, že všetko je OK a problém je v tých druhých. Je samozrejmé, že kto niečo robí, tak urobí aj chyby,“ uzavrel Hargaš. 


IMG_6577

DISKUSIA
Diskusia, ktorá sa rozprúdila po úvodných vystúpeniach, sa venovala tak reflexii minulého obdobia, ako aj názorom, ako ďalej. Peter Kostolný z Úradu vlády SR vníma najkritickejšie neexistujúcu proaktivitu elektronických služieb a nízku užívateľskú prívetivosť. Emil Fitoš z ATOS IT Solutions and Services vyzdvihol mobilizačnú schopnosť rezortov, ktoré v období posledných dvoch rokov realizovali paralelne veľké množstvo projektov.

Mário LelovskýMilan Ftáčnik zo Slovenskej informatickej spoločnosti však poukázali na fakt, že dnes v skutočnosti neexistuje informácia o tom, aký je naozajstný stav zrealizovaných projektov, aká je ich prevádzka, používanosť a pod. Požadujú uskutočnenie auditu, resp. analýzy, ktorá by dala odpoveď na tieto otázky a až potom je možné zmysluplne pristúpiť k dopracovaniu národnej koncepcie informatizácie verejnej správy a určeniu priorít na ďalšie obdobie.

Kriticky sa na odborné kapacity dodávateľských firiem pozerá Rastislav Janota (NASES). Podľa jeho skúseností firmy disponujú kvalitnými expertmi na konkrétne technické a produktové oblasti, avšak nemajú dostatok odborníkov, ktorí sú schopní zadefinovať biznis procesy celého riešenia, navrhnúť kvalitnú architektúru a vnímať pri tom špecifiká verejnej správy.

Veľká časť diskusie sa venovala oblasti dát. Hlavný architekt pre slovenský eGov Juraj Bárdy (Ministerstvo financií SR) informoval prítomných o existencii moderného rozhrania, vďaka ktorému je už dnes možné zabezpečiť prístup k údajom rezortov medzi sebou, čo je základným predpokladom pre dosiahnutie princípu jedenkrát a dosť. Ďalší diskutéri však poukazoval na fakt, že dáta v štáte naďalej obsahujú veľa chýb, čo bráni ich syntéze a následnému používaniu.

Významnou bariérou, ktorá zohráva úlohu pri dôslednej informatizácii, je veľmi nízka schopnosť inštitúcií verejnej správy zabezpečiť reformu vlastných procesov. Za informatizáciu sú tak zodpovední najmä vedúci IT útvarov a nie vlastníci biznis procesov, tak, ako to býva štandardom v praxi. Vlastníci biznis procesov, t.j. vedúci vecne príslušných odborov nemajú ochotu ani snahu prehodnocovať existujúce procesy a zefektívňovať ich.

Záver diskusie sa vrátil k téme hodnoty za peniaze, podľa Štefana Kišša bude kladený veľký dôraz na ekonomické zhodnotenie prínosov každého projektu. Viacerí panelisti však poukázali na fakt, že projekty už aj v minulosti mali ako povinnú súčasť tzv. CBA – analýzu nákladov a výnosov. Je preto dôležité jasne stanoviť obsah, čo všetko ekonomické zhodnotenie musí obsahovať, aby sa už nezopakovala nízka úroveň a zmysluplnosť takéhoto dokumentu.

S takmer posledným príspevkom vystúpil opäť Mário Lelovský, ktorý nadviazal na dopoludňajšiu medzinárodnú tému jednotného digitálneho trhu. Slovensko je v súčasnosti 21. krajinou v rebríčku DESI (Digital Economy and Society Index), pričom v oblasti eGovernmentu je 28. a celkovo náš trend je skôr stangujúci, ak nie klesajúci. Podľa Lelovského si treba uvedomiť fakt, že tento rebríček neukazuje len aktuálnu pozíciu krajiny v digitálnej spoločnosti, ale predznamenáva aj schopnosť danej krajiny participovať a benefitovať z európskeho jednotného digitálneho trhu a priťahovať ďalšie investície do high-tech, inovácií a ľudí. Pokrok v oblasti eGovernmentu je tak absolútne kľúčovou zložkou pre celkový ekonomický rozvoj krajiny a pre jej budúcu podobu ako aktívnu súčasť európskeho digitálneho trhu. 

Záznam z Diskusného okrúhleho stola: Slovensko 2020
 

Prihláste sa na Jarná ITAPA 2021
Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho a povedz o ňom aj ostatným