Smart mesto sa pýta, čo obyvateľom naozaj pomôže
Koľko senzorov treba nainštalovať, aby sa mesto už mohlo označiť za smart? Odpoveď znie, že takto otázka vôbec nestojí. „Inteligencia“ v meste sa totiž vzťahuje na kvalitu života jeho obyvateľov a návštevníkov. Cieľom smart mesta je aj pomocou technológií inovatívne riešiť existujúce problémy, nie naopak - hľadať čo by sme vedeli vyriešiť momentálne módnou technológiou. Smart mestá totiž nie sú o čiastkových riešeniach, ale o vízii a účinnom skĺbení jednotlivých technologických prvkov, aby z nich obyvatelia mali skutočný osoh.
Smart devalvácia
Lavičky, ktoré ukazujú počasie a dobíjajú mobily, aplikácie o obsadenosti parkovísk, osvetlenie, ktoré sa rozsvecuje a stmieva podľa prítomnosti chodcov - dnes je ponúk, hrdiacich sa označením smart toľko, že tento pojem devalvujú.
Skutočne inteligentné riešenia si vyžadujú väčší záber.
Nahradiť staré osvetlenie modernými LED lampami a regulovať intenzitu jasu podľa potreby nie je smart - to je normálne. Ak sa do niektorých lámp inštalujú merače kvality ovzdušia, ku ktorých výsledkom sa obyvatelia ihneď dostanú a ak sa tieto dáta prepoja s meteorologickými údajmi a využijú napríklad na predpovedanie smogovej situácie, to je krok správnym smerom. Ak by sa však ešte prepojili aj s cenou lístkov na MHD, ktorá by po prekročení istej hodnoty automaticky motivačne klesla, aby ľudia nechali autá doma, to už môžeme hovoriť o smart meste.
Od vízie ku konceptu
Príliš komplikované? Stačí začať s niečím jednoduchším - napríklad spojením platby za odstavné parkovisko so zľavou na mestskú dopravu.
Tu už ide o konkrétne koncepty, do ktorých sa pretavujú ciele mesta - napríklad zlepšenie kvality ovzdušia, či riešenie dopravnej situácie. Možností je však neúrekom. Zosúladiť možno projekty energetickej efektivity budov s prevádzkovateľmi distribučných sietí či spojiť poskytovanie sociálnych služieb s pomocnými technológiami. O inteligentnom meste môžeme hovoriť, ak sa čiastkové projekty budú posudzovať z pohľadu vízie a najmä, ak sa účinnosť prijatých opatrení bude aj vyhodnocovať a podľa výsledkov upravovať.
Inteligentné malomesto
Z rebríčkov naj smart miest sveta by sa mohlo zdať, že inteligentné riešenia sú vyhradené len pre svetové metropoly. Zo skúseností súčasných realizácií inteligentných miest vieme, že sú zriedkavo „iba“ mestom. Mnohé sú viac ako jedno mesto, veľmi často je to metropolitný región alebo zoskupenie miest, okresov a skupín okresov, združenie blízkych miest alebo regionálnych sídiel. Sú ale aj príklady, kde sú menej ako úplné mesto, napr. štvrte, obce, areály a pod. Strategický prístup k rozvoju a komunikácii s obyvateľmi možno uplatniť vo všetkých obciach bez ohľadu na veľkosť. Hoci sú moderné technológie v tomto ohľade dôležité až nevyhnutné, charakteristikou inteligentného mesta nie je ich hromadenie, ale vzájomná prepojenosť (interoperabilita) a efektivita.
Každé obec má svoje osobité potreby a preto je aj cesta k inteligentnému mestu špecifická. Spôsob, akým uvažovať, ako postupovať od vízie, cez koncepty až po praktickú aplikáciu jednotlivých agend je však podobný. Aj preto je spoločnosť Atos zakladajúcim členom neziskového združenia právnických osôb „Slovak Smart City Cluster“, ktorého členmi sú podniky, výskumné a vzdelávacie inštitúcie a zástupcovia samospráv. To ponúka platformu na diskusiu, vzájomné prepájanie a výmenu skúseností, aby myšlienka smart miest nestroskotala na praktických úskaliach a nedostatku skúseností.
Lavičky, ktoré ukazujú počasie a dobíjajú mobily, aplikácie o obsadenosti parkovísk, osvetlenie, ktoré sa rozsvecuje a stmieva podľa prítomnosti chodcov - dnes je ponúk, hrdiacich sa označením smart toľko, že tento pojem devalvujú.
Skutočne inteligentné riešenia si vyžadujú väčší záber.
Nahradiť staré osvetlenie modernými LED lampami a regulovať intenzitu jasu podľa potreby nie je smart - to je normálne. Ak sa do niektorých lámp inštalujú merače kvality ovzdušia, ku ktorých výsledkom sa obyvatelia ihneď dostanú a ak sa tieto dáta prepoja s meteorologickými údajmi a využijú napríklad na predpovedanie smogovej situácie, to je krok správnym smerom. Ak by sa však ešte prepojili aj s cenou lístkov na MHD, ktorá by po prekročení istej hodnoty automaticky motivačne klesla, aby ľudia nechali autá doma, to už môžeme hovoriť o smart meste.
Od vízie ku konceptu
Príliš komplikované? Stačí začať s niečím jednoduchším - napríklad spojením platby za odstavné parkovisko so zľavou na mestskú dopravu.
Tu už ide o konkrétne koncepty, do ktorých sa pretavujú ciele mesta - napríklad zlepšenie kvality ovzdušia, či riešenie dopravnej situácie. Možností je však neúrekom. Zosúladiť možno projekty energetickej efektivity budov s prevádzkovateľmi distribučných sietí či spojiť poskytovanie sociálnych služieb s pomocnými technológiami. O inteligentnom meste môžeme hovoriť, ak sa čiastkové projekty budú posudzovať z pohľadu vízie a najmä, ak sa účinnosť prijatých opatrení bude aj vyhodnocovať a podľa výsledkov upravovať.
Inteligentné malomesto
Z rebríčkov naj smart miest sveta by sa mohlo zdať, že inteligentné riešenia sú vyhradené len pre svetové metropoly. Zo skúseností súčasných realizácií inteligentných miest vieme, že sú zriedkavo „iba“ mestom. Mnohé sú viac ako jedno mesto, veľmi často je to metropolitný región alebo zoskupenie miest, okresov a skupín okresov, združenie blízkych miest alebo regionálnych sídiel. Sú ale aj príklady, kde sú menej ako úplné mesto, napr. štvrte, obce, areály a pod. Strategický prístup k rozvoju a komunikácii s obyvateľmi možno uplatniť vo všetkých obciach bez ohľadu na veľkosť. Hoci sú moderné technológie v tomto ohľade dôležité až nevyhnutné, charakteristikou inteligentného mesta nie je ich hromadenie, ale vzájomná prepojenosť (interoperabilita) a efektivita.
Každé obec má svoje osobité potreby a preto je aj cesta k inteligentnému mestu špecifická. Spôsob, akým uvažovať, ako postupovať od vízie, cez koncepty až po praktickú aplikáciu jednotlivých agend je však podobný. Aj preto je spoločnosť Atos zakladajúcim členom neziskového združenia právnických osôb „Slovak Smart City Cluster“, ktorého členmi sú podniky, výskumné a vzdelávacie inštitúcie a zástupcovia samospráv. To ponúka platformu na diskusiu, vzájomné prepájanie a výmenu skúseností, aby myšlienka smart miest nestroskotala na praktických úskaliach a nedostatku skúseností.
Prihláste sa na Jarná ITAPA 2024
