Firmy na Slovensku využívajú dátovú analytiku vo veľkom, ale verejná správa zaostáva. Prečo?
Štát či samospráva nezvyknú byť priekopníkom v nasadzovaní najnovších technológií, a platí to aj pre analytiku. Príčin je viacero. Dlhšie trvá, pokým verejná správa porozumie využitiu a prínosom samotnej analýzy dát a samozrejme, obstarávanie býva taktiež zdĺhavejšie. Práve kvôli časovo náročnému procesu obstarávania je logické, že to, čo sa obstaráva dnes, bolo novinkou pred niekoľkými rokmi. Takisto je pochopiteľné, že pri úplných novinkách existuje aj riziko byť prvým. Preto majú veľký význam podobné referenčné projekty hlavne z krajín EÚ. Ale aj u nás už vidno prvé lastovičky a som si istý, že projekty budú pribúdať.
 
K tomu, aby sa dáta dali analyzovať, treba, aby boli kvalitné a mali vhodnú štruktúru. Majú naše úrady vôbec k dispozícii vhodné dáta?
Jeden z problémov je, že v minulosti vznikali na úradoch či ministerstvách izolované projekty a chýbala integrácia. Dnes sa konečne začína hovoriť o integrácii dát, alebo minimálne o prepojení dátových registrov, napríklad v rámci projektu CSRU (Centrálny systém referenčných údajov). Ideou je, aby úradník mohol nazrieť do iných registrov online a občan nemusel behať po úradoch. To, čo ale vytvára predpoklady pre získanie pridanej hodnoty z analytiky, je mať dáta k dispozícii (nielen ako referenčné dáta),  aby sa s nimi mohli analytici „hrať“ a nájsť v nich to, čo predtým nevideli.
 
Čo konkrétne sa dá s takýmito dátami robiť?
Uvediem príklad z kuchyne SAS. Sme silní v takzvanej customer intelligence, čiže vieme dobre popísať správanie klientov firiem vo viacerých prostrediach – na pobočke, v mobilnej aplikácii, na webe, alebo na sociálnych sieťach. Výsledkom je ucelený pohľad na klienta, na základe ktorého vie firma, napríklad banka, poskytovať lepšie služby a ponúkať personalizované produkty. Ak to porovnám s portálom slovensko.sk, vybavím síce odtiaľ viacero vecí, ale chýba mi proklientský a presonalizovaný prístup. Nedozviem sa napríklad, aká agenda čaká mňa ako osobu najbližšie dva mesiace, že mi vyprší platnosť občianskeho preukazu, alebo kam môžem prihlásiť dieťa do škôlky, ak som sa práve presťahoval.
 
Projekty v oblasti analytiky sa v komerčnej sfére zvyknú zameriavať buď na zlepšenie spokojnosti zákazníkov, alebo na zvýšenie výnosov či úsporu nákladov, napríklad pri odhaľovaní poistných podvodov. V ktorej kategórii majú analýzy dát väčšiu šancu uspieť v našej verejnej správe?
Isteže, všetci by sme chceli žiť v lepšej spoločnosti a mať lepšie služby, ale k tomu sa niekedy horšie  vyčísľujú hlavne finančné prínosy. Preto väčší potenciál vidím v možnosti šetrenia prostriedkov štátneho rozpočtu, napríklad pri neoprávnenom vyplácaní sociálnych dávok, alebo vo zvyšovaní príjmov štátu cez lepší výber daní. Napokon, poisťovne a banky používajú sofistikované analytické riešenia pre odhaľovanie podvodov už dávno a nie je veľký problém nasadiť ich vo verejnom sektore.
 
Aké možnosti pre nasadenie analytiky vo verejnej správe prináša nový balík eurofondov určený na informatizáciu?
Veľká väčšina projektov zameraných na nové a lepšie služby pre občana v novom rozpočtovom období spolieha práve na využívanie dát, tu obavy nemám. Žiaľ, ako som už spomínal, obstarávací proces je neskutočne zdĺhavý a komplikovaný, takže výsledky sa nedajú očakávať skôr ako o tri až štyri roky. Otázka je, či sa vôbec podarí zdroje vyčerpať. Dnes je priemerná dĺžka obstarávania tri až päť rokov, čo je viac ako zostáva na čerpanie prostriedkov EÚ.
 
Veľa projektov dátovej analytiky zo zahraničia je orientovaných na miestnu správu a samosprávu. Sú aj v malej krajine ako  Slovensko takéto projekty reálne?
Viem, že starostovia malých obcí niekedy potrebujú riešiť v prvom rade chýbajúcu kanalizáciu alebo verejný vodovod a nie moderné technológie. Väčšiu šancu preto majú skôr celonárodné projekty, ktoré sa dotýkajú nás všetkých, sú ľahšie uchopiteľné aj nákladovo efektívnejšie. Ale komunálna politika má rezervy, hlavne čo sa týka komunikácie s občanmi, kde sa dajú dobre využiť dáta zo sociálnych sietí. Pekný príklad je nemecké mesto Heidelberg, kde si starosta a mestská rada uvedomili, že sociálne médiá sú dnes miesto, kde sa dá dobre monitorovať a merať verejná mienka a sentiment občanov. Inak povedané, komunálny politik vie osloviť oveľa viac svojich voličov a aktívne ich zapojiť do diania v ich okolí práve prostredníctvom sociálnych sietí.
 

Jozef Benčík
obchodný riaditeľ
SAS Slovakia, s.r.o.