Americké ministerstvo spravodlivosti nedávno zverejnilo prípad istého urológa z Floridy, ktorý bude musieť zaplatiť takmer 3,8 milióny dolárov za objednanie zbytočných vyšetrení. Išlo o vyše 13 tisíc testov moču, ktoré sa robia iba pri pomerne ojedinelých prípadoch v súvislosti s nádormi mechúra. Rekordér mal od laboratória, ktoré testy robilo, zinkasovať bonus 2 milióny dolárov.
Pre chyby a podvody sa podľa celosvetových odhadov stráca v zdravotníctve viac ako desatina peňazí. „Účinným protiopatrením je lepšie využívanie dát“, hovorí Jozef Benčík, obchodný riaditeľ softvérovej a poradenskej spoločnosti SAS. Potenciál dátových analýz v zlepšovaní zdravotníctva je však podľa neho ďaleko väčší.

Pri čom všetkom môžu byť dáta v zdravotníctve užitočné?
„Prakticky v celom reťazci zdravotnej starostlivosti, počnúc zdravotnými poisťovňami, cez štátnu správu a regulačné činnosti, až po zdravotnícke zariadenia, čiže nemocnice a ambulancie. A to tak v oblasti ekonomiky, prevádzky ako aj medicíny. Ide predovšetkým o to nájsť vhodné situácie, kedy je možné dosiahnuť na základe analýzy najväčšie praktické prínosy, predovšetkým pre občanov a zdravotníkov.“

Rozmeňme to na drobné, čo všetko umožnia dáta poisťovniam?
„Zdravotná poisťovňa môže na základe vlastných, ale aj s využitím externých údajov, optimalizovať nákup zdravotnej starostlivosti. Napríklad z hľadiska kontroly vykázaných výkonov alebo lepším geografickým rozložením kapacít s ohľadom na štruktúru a potreby poistencov. Takisto môže lepšie predpovedať budúce potreby a dopyt po určitých druhoch zdravotnej starostlivosti. Prínosy analytiky pre efektívnejšie vynakladanie prostriedkov na diagnostiku a liečbu poistencov potvrdzuje množstvo referencií, ktoré v zahraničí máme medzi zdravotnými poisťovňami a inými nákupcami zdravotnej starostlivosti.“

Ako môžu využiť dáta poskytovatelia zdravotnej starostlivosti?
„Nemocnice v súčasnosti začínajú stále viac aktívne pracovať s veľkým množstvom údajov, ktoré dlhodobo zbierajú a ukladajú. Deje sa to najmä v súvislosti so zavádzaním DRG a zvyšujúcim sa tlakom na ich ekonomickú výkonnosť. Nemocnice môžu dáta využívať aj pri optimalizácii svojej prevádzky, znižovaní klinického rizika a zvyšovaní bezpečnosti pacientov. V zahraničí sú organizácie, ktoré takýmto spôsobom pracujú už desaťročia a my by sme chceli, aby sa tieto poznatky a metódy uplatnili aj v slovenských nemocniciach.“

Bavíme sa zrejme o veľkých nemocniciach, nie o menších poliklinikách či ambulanciách.
„Technológie na automatizované spracovanie a analýzu dát sa v posledných rokoch stali oveľa dostupnejšími aj pre menšie subjekty, takže sa dajú nasadiť za výhodných podmienok aj v ambulanciách všeobecných lekárov či špecialistov. Výsledkom je vyšší komfort a efektívnosť práce lekára, aj vyššia kvalita starostlivosti, lebo lekár získava prístup k hlbším informáciám o pacientovi, napríklad o jeho diagnostickej a terapeutickej histórii. Samozrejme za predpokladu, že lekárov, sestry a iný zdravotnícky personál nezaťažujú a fungujú pokiaľ možno bez zbytočných zásahov.“

Pocíti niekedy využívanie dát v zdravotníctve aj pacient, ktorý vníma predovšetkým odbornosť a prístup lekára, prípadne prostredie a vybavenie ambulancie, polikliniky a nemocnice?
„V prvom rade by pacienti vďaka dátam mohli konečne zažiť v zdravotníctve proklientsky a personalizovaný prístup, na ktorý sme v niektorých oblastiach zvyknutí v komerčnom sektore. Napokon, zdravotné poisťovne fungujú v konkurenčnom prostredí, preto by mali hľadať spôsoby, ako sa odlíšiť lepšími službami pre poistencov. Môžu ich aktívne oslovovať, komunikovať s nimi personalizovane, motivovať ich napríklad k prevencii a úprave životného štýlu, alebo im poskytovať užitočné informácie. Napríklad čomu venovať zvýšenú pozornosť, pripomínať im očkovanie, alebo vyšetrenia, ktoré by mali vzhľadom k svojmu veku a doterajším zdravotným problémom v dohľadnej dobe absolvovať. V dlhodobejšom horizonte otvárajú dáta cestu aj k personalizovanej medicíne. Dostupnosť dát a sofistikované spôsoby ich vyhodnotenia umožnia pre každého pacienta navrhnúť optimálnu liečbu, na základe jeho individuálnych daností a konkrétnej situácie, napríklad so zohľadnením jeho metabolizmu, histórie ochorení, životného štýlu, alergií a iných negatívnych reakcií organizmu na niektoré látky.“

V neposlednom rade, čoraz viac dát z rôznych oblastí zbiera aj štát. Ako ich vie v súvislosti so zdravotníctvom využiť?
„Jednou z najdôležitejších úloh štátnej správy v zdravotníctve je kvalitná regulácia. Tú však nie je možné dosiahnuť bez správneho vyhodnotenia situácie založeného na objektívnych a kvalitne spracovaných dát. Naše skúsenosti nám hovoria, že celosvetovo nároky na kvalitu regulácie založenej na intenzívnej práci s údajmi neustále stúpajú.“