• English
SVK
ENG

Jarná ITAPA 2017
Hotel Bôrik, Bratislava

Miesto:Hotel Bôrik, Bratislava
Začiatok:23.05.2017
Koniec:23.05.2017
07:45
Registrácia účastníkov / Ranná káva
08:20
Slávnostné otvorenie
08:30
Peter Pellegrini, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu
Otvárací príhovor
Peter Pellegrini
podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu
08:55
Ivo Nesrovnal, primátor Hlavného mesta SR Bratislava
Smart City - Inteligentné mesto pre 21. storočie
Ivo Nesrovnal
primátor Hlavného mesta SR Bratislava
Všetky mestá a obce na Slovensku sa potýkajú s obrovskými investičnými dlhmi a len dobrý manažment ich dokáže postupne znižovať. Smart technológie nevnímam len ako zlepšováky pre bežný život, ale aj ako prostriedok pre trvalo udržateľný rozvoj miest. Vďaka zeleným technológiám, úsporám energií, optimalizácii dopravy v reálnom čase, môžu mestá ďalej napredovať a je našou povinnosťou investovať do týchto technológií, pretože už v strednodobom horizonte prinesú viditeľné výsledky a priestor pre ďalší rozvoj.
09:10
09:15
Digitálne trendy v Governmente
Revolučné technológie a globálne trendy, ktorých svedkami sme v súčasnosti v IT svete, sa začínajú naplno udomácňovať aj na Slovensku. Tými, ktoré aktuálne rezonujú najviac a nie sú už považované za ďalekú víziu, ale sa prakticky dotýkajú takmer každej organizácie, ktorá využíva IKT systémy a nástroje, sú využívanie umelej inteligencie a narastanie významu kybernetickej bezpečnosti.  Umelá inteligencia umožňuje, aby procesy a rozhodnutia vo verejnej správe boli realizované oveľa efektívnejšie a s nižšími rizikami vďaka dostupnosti kvalitných a relevantných dát v správnom čase a tiež vďaka prediktívnym nástrojom, ktorých inteligencia v poslednom období razantne narástla.

Tento panel priblíži spomínané fenomény tak z hľadiska koncepčného, ako aj na praktických aplikáciách v prostredí verejnej správy, zdravotníctva a priemyslu  
 
Silicon Valley je slávnym stredobodom internetovej ekonomiky a jeho inovačný potenciál sa nepodarilo zatiaľ žiadnej krajine napodobniť. Podnikatelia, ktorí tam pôsobia, odvážne tvrdia, že prinášajú zlomovú zmenu do všetkých oblastí nášho života. Stačí však na skutočnú transformáciu dopravy znalosť vysoko výkonných dátových centier, digitálnych technológií a umelej inteligencie, ktorá sa koncentruje v Silicon Valley? Alebo sa o priemyselné odvetvia budúcnosti ako inteligentná doprava môžu uchádzať aj iné kúty sveta? Pozrieme sa na možnosti, ktoré má Slovensko, aby sa zapojilo do tejto globálnej súťaže.
09:20
Juraj Bárdy, expert na digitálne inovácie vo verejnej správe
Využitie dát v digitálnom Governmente
Juraj Bárdy
expert na digitálne inovácie vo verejnej správe
Lepšie využívanie dát a nástroje umelej inteligencie transformujú veľa odvetví hospodárstva. Aké sú však možné prínosy a aplikácie pre verejný sektor? Zamyslíme sa nad možnými aplikáciami umelej inteligencie a pomenujeme možné bariéry, ktoré je potrebné vyriešiť, aby prísľub bolo možné dosiahnúť. Otvoríme tak diskusiu na tému, akú inováciu vo verejnej správe vlastne chceme. Ďalšia generácia e-Governmentu môže byť úplne iná.
Ivan Makatura
bezpečnostný konzultant
Prameňom práva sú podmienky života spoločnosti, ktoré ovplyvňujú jeho tvorbu. Novými výzvami informačnej spoločnosti a tým aj prameňom práva sú rýchly pokrok a rozvoj technológií, rastúca globalizácia a závislosť spoločnosti a ekonomiky na používaní informačných a komunikačných technológií. Preto určitá regulácia v oblasti ochrany informácií je pre spoločnosť nevyhnutnosťou.

V posledných rokoch sa roztrhlo vrece s legislatívnymi aktivitami v oblasti informačnej bezpečnosti. Ako sú zladené jednotlivé právne predpisy?  Ako vzájomne súvisia? Akým spôsobom pristupujú ku procesu informačná bezpečnosť? Aké sú navrhované prístupy pre manažment rizík? Aké odborné omyly sa vyskytli v legislatívnom procese a aké sú hlavné mýty v regulácii informačnej bezpečnosti? Ale najmä – ako všetka tá regulácia ovplyvní podnikanie? Prezentácia má ambíciu odpovedať na tieto otázky.

 
09:40
Rastislav Janota, Národný bezpečnostný úrad
Aktéri Cyber Security – kto, prečo, ako
Rastislav Janota
Národný bezpečnostný úrad
Kybernetická bezpečnosť je téma, o ktorej sa dnes hovorí pri každej príležitosti, ale aj bez nej. Ako je to naozaj? Je to naozaj také dôležité? Prečo je kybernetická bezpečnosť aj predmetom európskej regulácie? Aké regulácie vlastne riešia túto oblasť a aké sú povinnosti jednotlivých aktérov? Koho sa kybernetická bezpečnosť reálne dotýka, prečo sa jej má venovať, čo by mal robiť? A čo na to hovoria naše zákony? Prezentácia sa snaží spraviť úvod do tejto problematiky.
09:55
René Kubů, Microsoft Česká republika, Slovensko
Umelá inteligencia v zdravotníctve
René Kubů
Microsoft Česká republika, Slovensko
Informačné systémy v zdravotníctve sú veľmi často technologicky relatívne zastaralé riešenia. Je to dané konzervatívnym prístupom v tomto segmente, investíciami do existujúcich systémov a veľmi často aj obavou z komplikácií pri výmene existujúcich systémov za nové. Vďaka hybridným cloudovým technológiám existuje jednoduchá cesta, ako aj v oblasti zdravotníctva začať využívať najnovšie technológie. Nie je to o tom, že by ste nutne museli existujúce systémy "zahodiť", stačí ich vhodne doplniť o nové komponenty.

Príkladom môže byť využívanie špecifických nástrojov, ktoré dokážu prediktívnou analýzou rozšíriť existujúci nemocničný systém o umelú inteligenciu. Skúste si prestaviť situáciu, že lekár dostane po vyšetrení pacienta od takéhoto nástroja návrhy, aké diagnózy pripadajú vzhľadom na výsledky vyšetrenia do úvahy a ako percentuálne je ktorá z nich pravdepodobná. Toto nie je sci-fi, ale realita, ktorá je možná vďaka strojovému učeniu a analýze doterajších pacientskych dát nemocnice. Tým ale možnosti umelej inteligencie nekončia. Rozhodnutie o tom, aká je diagnóza, však musí urobiť vždy lekár.

Takýmto nástrojom je Microsoft Azure, ktorý navrhne lekárovi, aké sú varianty liečby, ako úspešná je ktorá z variant a tiež aká je ich nákladnosť. Na základe týchto informácií sa lekár rozhodne ako pacienta liečiť a jeho rozhodovanie je významne kvalitnejšie, ako bez týchto informácií. To bol len jeden z príkladov, ako kognitívne služby, ak chcete „umelá inteligencia“, môžu pomáhať v zdravotníctve.

V prezentácii Vám predstavíme aj ďalšie možnosti, napr. Využitie umelej inteligencie pri včasnej detekcii rakovinotvorných ochorení, prípadne ako analýza obrazovej dokumentácie (PACS, magnetickej rezonancie) uľahčuje cielenú rádioterapiu a minimalizujú sa tým vedľajšie negatívne účinky rádioterapie.

 
10:10
Coffee-break
10:30
Smart Cities
V ostatných rokov si mestá po celom svete uvedomujú potrebu svojho efektívneho fungovania, udržateľného rozvoja či poskytovania kvalitných služieb svojim občanom i podnikateľom. Vznikol pojem SMART CITIES, na Slovensku niektorí hovoria o inteligentných mestách. Na Jarnej ITAPA 2017 budeme hovoriť o koncepte Smart City, o svetových a regionálnych trendoch, o vytváraní partnerstiev a klastrov, ale aj o možnostiach financovania projektov podporujúcich Smart City filozofiu prostredníctvom EŠIF.

Implementácia moderných informačných a komunikačných technológií je dnes len jedným z akcelerátorov konceptu Smart City. Z prostredia slovenskej samosprávy vidieť za ostatný rok stúpajúci záujem o túto oblasť, vznikajú prvé konkrétne projekty. Najväčší záujem je o témy: kvalitné elektronické služby samosprávy, inteligentná doprava a parkovacie systémy, energetická efektívnosť a efektívny manažment budov. Je potešujúce, že samosprávy do oblasti plánovania a rozvoja týchto tém zapájajú širšiu komunitu, predovšetkým občanov a podnikateľov, ale aj akademickú obec. Výrazným akcelerátorom môže byť aj možnosť financovania viacerých typov projektov prostredníctvom nových operačných programov, kde prvé výzvy už boli zverejnené.


 
10:30
Milan Ištván, Partnerstvá pre prosperitu
Úvod moderátora
Milan Ištván
Partnerstvá pre prosperitu
Trápi vás doprava či parkovanie vo vašom meste? Myslíte si, že verejné budovy vo vašom okolí sú energeticky efektívne? Ako svieti verejné osvetlenie na vašej ulici? Používate elektronické služby vašej samosprávy? Ste presvedčení o dobrom hospodárení a manažovaní vášho mesta?

Určite ste si už niektorú z otázok v úvode položili, tak ako si ju kladú aj slovenskí primátori a poslanci mestských zastupiteľstiev. V ostatných rokoch si mestá po celom svete uvedomujú potrebu svojho efektívneho fungovania, udržateľného rozvoja či poskytovania kvalitných služieb svojim občanom i podnikateľom. Vznikol pojem SMART CITIES, na Slovensku niektorí hovoria o inteligentných či chytrých mestách.
 
Na Jarnej ITAPA 2017 budeme hovoriť o koncepte Smart City, o svetových a regionálnych trendoch, o vytváraní partnerstiev a klastrov, ale aj o možnostiach financovania projektov podporujúcich Smart City filozofiu prostredníctvom EŠIF (Európske štrukturálne a investičné fondy).  Viac sa dozviete tu...
10:35
Peter Chochol, ATOS IT Solutions and Services
Globálne trendy v oblasti smart cities
Peter Chochol
ATOS IT Solutions and Services
Mestá musia riešiť zvýšený počet výziev v oblasti koordinácie služieb a plánovania v dôsledku rozrastania miest. Občania potrebujú lepšiu zdravotnú starostlivosť, mestá potrebujú znížiť administratívne náklady nehovoriac o neefektívnych dopravných systémoch, zvyšovaní požiadaviek na komunikáciu a pripojenie a v neposlednom rade na súčasné energetické systémy, ktoré sú často neefektívne. Keďže mestá čelia týmto závažným a vzájomne prepojeným výzvam, je zrejmé, že model "obvyklého riešenia" sa stal zastaraným. Koncepcia Smart City reaguje adekvátnejšie a efektívnejšie, umožňuje miestnej samospráve predvídať a odstraňovať prípadné problémy a tým minimalizovať vplyv možných nedostatkov v budúcnosti. Implementácia inteligentného mesta je komplexná úloha zahŕňajúca rôzne aspekty a viacerých aktérov. V posledných rokoch začali mnohé mestá na celom svete navrhovať a realizovať svoju vlastnú inteligentnú stratégiu zahŕňajúcu širokú škálu rôznych hráčov. Keďže inteligentné mesto je založené predovšetkým na využívaní inovatívnych technológií v mestách a obciach, do jeho implementácie sa zapájajú traja hlavní aktéri: samospráva, výskumné inštitúcie a dodávatelia technológií. Samospráva riadi plánovanie „Inteligentného mesta“ a všeobecné aspekty v prospech obyvateľov; Výskumné inštitúcie ponúkajú svoje kompetencie v oblasti štúdia a experimentovania s inovatívnymi technológiami a riešeniami; Dodávatelia vyrábajú a predávajú technologické platformy a infraštruktúry na realizáciu inteligentného mesta. Zastrešujúcu úlohu zohrávajú poradenské spoločnosti - systémoví integrátori, ktorí ponúkajú koordináciu a interoperabilitu v týchto komplexných projektoch.
10:45
Igor Wzoš, Mesto Poprad
Smart City Poprad
Igor Wzoš
Mesto Poprad
Koncept „Smart cities- inteligentných miest“ je výraznou možnosťou ako reagovať na výzvy 21. storočia, akou je robotizácia, 4 priemyselná revolúcia, internet vecí, robotizácia, umelá inteligencia, blockchainová technológia, IKT, open data, mobilita, enviroment a iné.

Mesto Poprad v roku 2016 prijalo Program rozvoja mesta s výhľadom do roku 2040, ktorý bol koncipovaný ako rozvojová stratégia, ktorá definuje mesto ako Smart city v piatich základných špecifických cieľoch, Smart ekonomika, Kvalita života, Cestovný ruch, Partnerstvo a Smart governance. V rámci Smart ekonomiky sme napr.  zadefinovali prioritu Ekomesta a energetická bezpečnosť s opatrením Energetická sebestačnosť územia s cieľom koncepčne riešiť energetiku na území mesta rešpektujúc lokálne podmienky a potenciály, čo je predpokladom na stabilný a udržateľný rozvoj.

 
11:00
Jiří Stich, Czech smart city cluster
Ako môžu smart city klastre pomôcť starostom
Jiří Stich
Czech smart city cluster
Budování konceptů Smart City je jednou z velkých výzev pro vedení měst. Je to úplně jiný pohled na možnosti rozvoje měst. Jak zajistit lepší podmínky pro život občanů? Jak udělat město přátelštější pro návštěvníky? Jak vytvářet inovativní prostředí pro rozvoj podnikání? Jak se nenechat vlákat do pasti různých dodavatelů, kteří májí jediný cíl, prodat své produkty? Tyto otázky si klade mnoho starostů a primátorů. Valná většina z nich nejsou odborníky na Smart City koncepty a nabídka různých řešení je pro ně nepřehledná. Czech Smart City Cluster vznikl právě proto, aby těmto starostům a primátorům pomáhal najít ta správná, koncepční řešení. Vytvořil „Metodiku budování konceptu Smart City“, která popisuje tyto oblasti. Jak vytvořit úvodní koncept. Jak popsat základní vizi konkrétního inteligentního města, Jak provést analýzu dílčích oblastí ve strategickém plánu rozvoje města a zapojit do veřejné diskuse občany. Co to je řídicí výbor a jakou má roli. K čemu se používají akční plány. Co je projektový zásobník. Že základem plnohodnotného konceptu je integrace dílčích oblastí do společného prostředí. Kdy a za jakých podmínek může bez obav přistoupit k realizaci projektů. A že je nutné celý Smart City program průběžně vyhodnocovat a aktualizovat.     
11:15
Denisa Žiláková, Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu
Možnosti financovania budovania inteligentných miest
Denisa Žiláková
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu
Platforma spolupráce kľúčových stakeholdrov  a samosprávy pre podporu idey  využitia EŠIF zdrojov  pre  inicializáciu pilotných riešení koncepcie inteligentných miest – regiónov v projektových oblastiach zabezpečujúcich  najmä inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast  miest a súvisiacich regiónov.


 
Hostia: Milan Ištván (PPP), Igor Wzoš (Mesto Poprad), Jiří Stich (Czech smart city cluster),  Peter Chochol (ATOS), Denisa Žiláková (ÚPVII), Milan Galanda (Únia miest Slovenska), Patrik Križanský (EMOCITY)
12:00
Obed
13:00
Sekcia 1
Ako obstarávať inovácie
Obstarávanie IKT a špeciálne unikátnych softvérových diel bolo v minulosti predmetom ostrej kritiky. Vytvorenie zmysluplného celku od návrhu riešenia, cez jeho obstaranie až po prevádzku tak, aby softvér spĺňal všetky aktuálne požiadavky na funkčnosť, bezpečnosť a kvalitu a jeho prevádzka bola efektívna, je zložité a spôsob jeho obstarávania v minulosti sa vo viacerých prípadoch neosvedčil. Aké sú iné možnosti, ak treba obstarať takéto inovatívne riešenia? Ako obstarávať IKT projekty, ak ich obsahom je aj vývoj unikátneho softvéru na mieru? Ako optimálne vyriešiť jeho prevádzku a čo to znamená vo vzťahu k autorským právam a  duševnému vlastníctvu? Cieľom panelu je zhrnutie skúseností z predošlého obdobia a predstavenie a diskusia o využití iných postupov vo verejnom obstarávaní tak, aby výsledné riešenie bolo kvalitné, ekonomicky efektívne a zároveň zohľadňovalo záujmy konečných používateľov, obstarávateľa aj autora SW diela.
13:00
Lucia Kondáš, ITAPA
Úvod moderátora
Verejné obstarávanie je dlhodobo neuralgickým bodom informatizácie verejnej správy a zároveň dopláca na všemožné, veľmi často aj nezmyselné obmedzenia a podmienky, ktoré informatizáciu sprevádzajú. Spočiatku projekty bojovali s nedostatkom financií a reštrikciou rozpočtových štruktúr rezortov, ktoré umožňovali len nákup určitých položiek, a tak sa obstarávanie rôznych riešení občas muselo „skrývať“.
 
Neskôr sa problém obrátil, keď s príchodom OPIS vznikol v niektorých oblastiach prebytok investícií, ktorý v kombinácii s nedostatkom odborných kapacít na strane obstarávateľov viedol k zadaniam, ktoré prinajmenšom nepomohli k získaniu najlepšieho riešenia a ich robustnosť a časová náročnosť priamo torpédovala vývoj flexibilných, aktuálnych a najmodernejších riešení.  Záujem o veľké projekty OPIS zároveň zatienil realizáciu projektov, na ktoré sa tieto finančné prostriedky nevzťahovali a ktoré naďalej často bojovali s deficitom zdrojov a historickými neduhmi.

Tento historický vývin spôsobil, že sa v našej krajine doteraz nemal šancu vyvinúť zdravý spôsob definovania zmysluplných modernizačných projektov, ktoré musia obstáť v konkurencii iných rozpočtových potrieb, preukázať svoje ekonomické prínosy pre užívateľov a inštitúcie a využiť verejné obstarávanie na zabezpečenie čo najlepšej realizácie. Dnes preto na Slovensku vo verejnej správe absentuje skúsenosť - báza „best practices“, ako uplatňovať také postupy v rámci verejného obstarávania, ktoré by smerovali k podpore nákupu inovatívnych a dobrých riešení a podpore rastu celého trhu IKT a nie k jeho deformácii, vytváraniu klientelistických vzťahov, zneužívaniu autorských práv a pod. Viac sa dozviete tu...
Obstarávanie SW diel je vnímané negatívne z pohľadu všetkých aktérov. Verejnosť má pochybnosti  kvôli typicky malému počtu uchádzačov, uchádzačov zase trápi dlhotrvajúce riešenie námietok a odvolaní, obstarávateľov často nízka kvalita a úžitková hodnota dodaných SW diel. Domnievam sa, že jednou z príčin zlého stavu môže byť aj nevhodná  prax obstarávania SW diel, keď vysoko dominantným spôsobom je klasická verejná súťaž. Mojou snahou bude ukázať, prečo by sme tento typ súťaže pre obstarávanie SW diel mali považovať za nevhodný.


 
13:15
Marek Benedik, Advokátska kancelária Havlát&Partners
Možnosti a riziká pri obstarávaní inovácií a unikátnych SW diel
Marek Benedik
Advokátska kancelária Havlát&Partners
Zákon o verejnom obstarávaní definuje relatívne široké spektrum postupov obstarávania tovarov a služieb. Napriek tomu, obstarávatelia si  volia najčastejšie verejnú súťaž, resp. užšiu súťaž, a to aj pri obstarávaní zákazkových (na mieru vyvinutých) SW diel, kde by sa viac hodili iné, menej používané formy, ako súťaž návrhov a súťažný dialóg. Z doterajšej praxe sa vykryštalizovali typické problémy a riziká pri obstarávaní takýchto SW diel. Porovnaním vybraných postupov verejného obstarávania sa pokúsime nájsť odpoveď na otázku, ktorý z postupov má najlepšie predpoklady na eliminovanie rizík obstarávania SW diel a ako pristúpiť k obstarávaniu unikátneho SW diela tak, aby dielo bolo dodané v požadovanej kvalite, s vysokou mierou zodpovednosti najlepšie pripraveného dodávateľa, a to najkratšom možnom čase.
13:30
Andrej Holák, Úrad pre verejné obstarávanie
Obstarávanie inovácií z pohľadu ÚVO
Andrej Holák
Úrad pre verejné obstarávanie

 
13:45
Michal Rampášek, Advokátska kancelária Havlát&Partners
Autorské práva pri obstarávaní SW diela
Michal Rampášek
Advokátska kancelária Havlát&Partners
S obstarávaním SW diel je vždy nevyhnutne spätá aj úprava autorských práv. Autorské práva je potrebné chápať ako komplex práv, ktoré možno rozdeliť na dve základné skupiny a to osobnostné a majetkové práva. Rozdiel medzi týmito dvoma skupinami je aj možnostiach ako s nimi nakladať.  Rozsah v akom bude obstarávateľ vykonávať autorské práva je a musí byť vždy vecou dohody pri zohľadnení potrieb a reálnych možností a kapacít obstarávateľa. Iné možnosti a potreby budú pri dodaní bežného (krabicového) softvéru, a iné pri dodaní unikátneho (na mieru šitého) SW diela. Pri SW dielach často nepôjde len o autorské práva dodávateľa k obstarávanému dielu. Je potrebné myslieť aj na ochranu a úpravu práv k vlastným autorským dielam dodávateľa a dielam tretích osôb, ktoré dodávateľ použil (ako vlastnú investíciu) do tvorby obstarávaného diela. Medzi spôsoby zabezpečenia  autorských práv k dielu pre obstarávateľa patrí licencia a postúpenie výkonu autorských práv. Z hľadiska ďalšieho nakladania so SW dielom by sa však verejný obstarávateľ by sa mal vyhnúť stavu IKT „lock-in“. Osobitnú pozornosť treba venovať nakladaniu so zdrojovým kódom k SW dielu. S obstarávaním diela súvisí a v praxi je priamo spojené aj obstarávanie prevádzky diela po jeho dodaní.  Pokiaľ má byť zachovaná jasná zodpovednosť za dielo, musí platiť princíp jedného výlučného prístupu k zdrojovému kódu.
13:55
Jaroslav Kračún, European Commission, DG for Internal Market, Industry, Entrepreneurship and SMEs Unit G-4 Innovative and E-Procurement
Ako EK podporuje obstarávanie inovácií
Jaroslav Kračún
European Commission, DG for Internal Market, Industry, Entrepreneurship and SMEs Unit G-4 Innovative and E-Procurement
Modernizované smernice o verejnom obstarávaní obsahujú hneď niekoľko špecializovaných nástrojov na obstarávanie inovácií. V krátkosti si ich pripomenieme. Na základe niekoľkých príkladov poukážeme na to, že obstarávanie inovácií je viac o celkovej príprave projektu a ako o technike verejného obstarávania. A na to je potrebné pripraviť dostatočné kapacity a prispôsobiť obstarávacie mechanizmy ako napríklad plánovanie, stratégia a financovanie. Spomenieme tiež, ako Európska komisia podporuje verejných obstarávateľov pri obstarávaní inovácií.
Hostia: Lucia Kondáš (ITAPA), Marian Marek (ITAS), Marek Benedik (Advokátska kancelária Havlát&Partners), Jaroslav Kračún (Európska komisia), Pavel Nechala (Kancelária Nechala & Co. - spolupracovník Transparency International), Andrej Holák (Úrad pre verejné obstarávanie )
 
O čom (sa) rozprávajú autá - Connected and Automated Driving
Po vyše sto rokoch svojej existencie stoji automobilový priemysel na prahu veľkých zmien a inovácií. Stále však nie je presné dané, ako bude budúcnosť dopravy vyzerať. Ako občania a spotrebitelia ju máme stále možnosť ovplyvniť. Budeme si vyberať „osobnosť“ autonómneho vozidla, ktoré bude voliť buď opatrný alebo agresívny štýl jazdy? Alebo sa vozidlá pripoja do spoľahlivej siete a inštrukcie o tom, ako jazdiť, dostanú priamo z inteligentného centrálneho systému? Isté je, že človek odovzdá zodpovednosť za svoju bezpečnosť umelej inteligencii, ktorá bude riadiť či už lokálne alebo centrálne inteligentné autonómne vozidlá budúcnosti, navzájom prepojené v komunikačnej sieti. Mestá bez dopravných nehôd, zápch, znečistenia  a problémov s parkovaním môžu byť čoskoro realitou.

Čo znamenajú tieto zmeny pre Slovensko ako automobilovú veľmoc s najvyšším počtom vyrobených automobilov na občana? V paneli budeme diskutovať o tom, v ktorej oblasti máme ako krajina s obmedzenými zdrojmi najväčšiu šancu prispieť. Bude to modernizácia automobilovej výroby, nové digitálne riešenia pre inteligentné dopravné systémy alebo niečo úplne iné?
13:00
Dagmar Ceľuchová Bošanská, Alistiq
Úvod do problematiky
Slovensko ako automobilová veľmoc s najvyšším počtom vyrobených automobilov na občana si musí vytvoriť vlastnú víziu v novej ére dopravy a automobilového priemyslu. V ktorej oblasti máme ako krajina s obmedzenými zdrojmi najväčšiu šancu prispieť? Bude to modernizácia automobilovej výroby, nové digitálne riešenia pre inteligentné dopravné systémy alebo niečo úplne iné? Viac sa dozviete tu...
13:10
Martin Morháč, Zväz automobilového priemyslu
Bude Slovensko automobilovou veľmocou aj v budúcnosti
Martin Morháč
Zväz automobilového priemyslu
Automobilový priemysel je dominantným odvetvím na Slovensku. Svoju pozíciu si vybudoval vďaka zahraničným investíciám, ktoré prišli predovšetkým vďaka pracovnej sile, jej cene, kvalite a dostupnosti. Automobilový priemysel v SR však stojí predovšetkým na výrobe komponentov a montáži, s vysokým podielom manuálnej práce. Nastupujúce trendy rozvoja a nové technológie znižujú vplyv ľudskej pracovnej sily v oblasti manuálnych činností a zvyšujú požiadavky na vyššie kvalifikovanú pracovnú silu, na duševné činnosti.

Prednáška sa snaží poukazovať na príležitosti pre zachovanie stability, prípadne posilnenie automobilového priemyslu na Slovensku v budúcnosti.


 
13:25
Martina Králová, Slovak Telekom
Inteligentné transportné systémy
Martina Králová
Slovak Telekom
Digitálna transformácia, inteligentná infraštruktúra a rôzne prediktívne technológie nevytvárajú do budúcnosti len komplexný system spájajáci ľudí, vozidlá, rôzne typy senzorov a mestské ekoszstémy, ale mali by zlepšiť hlavne kvalitu života ľudí “nie technologia sama pre seba”. Už v súčasnosti existuje viacero projektov a pilotov vrámci Európskej Únie, ktoré kombinujú technológie, nespočetné množstvo rôznych senzorov a prediktívneho modelovania, ktoré pomáhajú riešiť problémy miest napríklad  s dopravou, presunmi obyvateľstva, infraštruktúrou ako aj samotného riadenia mesta. Deutsche Telekom ako operator s pokrytím takmer vo väčšine európskych krajin je už dnes systémovým integrátorom takýchto riešení a nielen poskytovateľom telekomunikačnej infraštruktúry, pričom obohacuje rôzne užívateľské scenáre o agregované a anomyzované dáta. Slovensko sa zatiaľ projektov zameraných na inteligentnú dopravnú infraštruktúru ako napríklad autonómne dráhy nezúčastňuje, ale vzhľadom na svoju polohu v strednej Európe by pomerne jednoducho mohlo demonštrovať cez hraničné prípadové štúdie, ktoré sú pridanou hodnotou pre projekty vrámci celej EÚ.
13:35
Michal Zábovský, Univerzitný vedecký park, Žilinská univerzita v Žiline
Výskum a vývoj v oblasti prepojených a automatických vozidiel
Michal Zábovský
Univerzitný vedecký park, Žilinská univerzita v Žiline
Autonómne a prepojené vozidlá predstavujú v súčasnosti zásadný trend pri navrhovaní a budovaní dopravných systémov novej generácie. Zapojenie nových prvkov do tradičného dopravného systému kladie špecifické nároky na širokú škálu zariadení a aplikácií pre zber, spracovanie a vyhodnocovanie informácií, či už zo samotných vozidiel alebo zo systémov umiestňovaných na dopravnej ceste. 

Témou prezentácie sú existujúce riešenia, ako aj súčasné a budúce výzvy výskumu a vývoja v oblasti prepojených a automatických vozidiel a spracovania informácií vznikajúcich vo vytváranom technologickom prostredí.
Martin Morháč (Zväz automobilového priemyslu), Martina Králová (Slovak Telekom),  Michal Zábovský (Žilinská univerzita v Žiline), Peter Čapkovič (Orange Slovensko)
14:30
Coffee-break
14:45
eGovernment po roku príprav - čo nás čaká?
Panel poskytne pohľad na viaceré aspekty vývoja v oblasti informatizácie verejne správy v SR. Predovšetkým predstaví strategickú úroveň eGovernmentu z hľadiska programového a architektonického. Okrem iného v rámci panelu odznie informácia, aké kľúčové projekty eGovernmentu budú implementované v programovom období 2014-2020 v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Taktiež, pozornosť bude venovaná aktivitám Operačného programu Efektívna verejná správa, pretože v tomto programovom období je kladený veľký dôraz na zabezpečenie synergie medzi elektronizáciou a reformou verejnej správy a jej reformou. Nasledovať bude pohľad na to, akým spôsobom by mala byť v budúcnosti riešená užívateľská stránka projektov zabezpečujúcich elektronické služby. V neposlednom rade sa bude tento panel venovať kľúčovým komponentom architektúry ISVS - G - Cloudu a spoločným modulom.
14:45
Alena Kuišová, ITAPA
Úvod moderátora
14:50
Martina Slabejová, Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu
Aktuálny stav informatizácie verejnej správy na Slovensku
Martina Slabejová
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu
Generálna riaditeľka Sekcie riadenia informatizácie p. Martina Slabejová predstaví súčasný stav v oblasti eGovernmentu ako jednej z najprogresívnejších oblastí rozvoja digitálneho Slovenska, prislúchajúci akčný plán tohto rozvoja a aktivít súvisiacich s akčným plánom. Oboznámi účastníkov s aktuálnou činnosťou sekcie riadenia informatizácie, s kľúčovými trendami a  doterajšími  skúsenosťami a úspechmi z implementácie riešení v oblasti rozvoja eGovernmetu.

Na základe rastu hodnoty skóre DESI (rebríčku európskeho merania Indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti) označila tento rok Európska komisia Slovensko spolu so Slovinskom za najrýchlejšie napredujúce krajiny v hodnotení.

Všetky kroky, ktoré realizujeme a následné presne cielené investície v oblasti rozvoja informatizácie spoločnosti prinášajú postupne výsledky a pokrok. Na Slovensku je eGovernmentu a digitalizácii venovaná systematické pozornosť.  

Od roku 2007 sa spustila príprava projektov, ktoré boli financované prostredníctvom európskych štrukturálnych fondov cez Operačný program Informatizácia spoločnosti. V súčasnosti tento rozvoj informatizácie pokračuje prostredníctvom financií z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 -2020.

Slovensko má vysoké ambície v premene na modernú, digitálne vyspelú krajinu. Je to náročná, dlhá, neľahká ale jediná cesta ako byť súčasťou modernej Európy.   


 
Samuel Arbe
Ministerstvo vnútra SR
Reforma verejnej správy je komplexná téma, ktoré potrebuje koordinovane zapájať množstvo aktérov na úrovni štátu ale aj samosprávy. Operačný program efektívna verejná správa ponúka verejným inštitúciám príležitosti ako zlepšiť svoje fungovanie a skvalitniť služby. Príspevok poskytne prehľad o prebiehajúcich a plánovaných reformných iniciatívach na Slovensku. Tiež budú pomenované odporúčania pre kvalitnejšiu prípravu nových reformných iniciatív. 
15:15
Peter Helexa, Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu
Spoločné moduly a spoločné dáta
Peter Helexa
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu

 
Tomáš Revaj
expert - digitálna transformácia
Používatelia služieb sú zvyknutí na vysokú úroveň použivateľského zážitku pri využívaní služieb či už komerčných spoločnosti alebo technologických gigantov, ktoré sú poskytované s takmer okamžitým vybavením požiadavky  a využitím rôznych prístupových miest. Rovnakú efektivitu vybavenia očakávajú od štátu pri vybavovaní služieb, ktoré riešia ich životné situácie. Akým spôsobom vie verejná správa adaptovať techniky komerčného sektora? Aké je spravné zloženie stavebných blokov, ktoré dokážu poskytnúť prívetíve digitálne služby štátu?
15:45
Richard Hollý, konzultant pre vládny cloud SR
Bude Vládny cloud ďalší G-Cloud?
Richard Hollý
konzultant pre vládny cloud SR
Aktivity v oblasti Vládneho cloudu prebiehajú kontinuálne.  V súčasnosti je dobudovaná ďalšia časť IaaS cloudových služieb v DC Tajov, spresnené ďalšie smerovanie cloudových služieb v dokumente „Strategická priorita Vládny cloud“ a pripravená legislatíva, ktorá prvý krát zavádza „Vládny cloud“ priamo do zákona. To sú len niektoré zo zásadných krokov, a výsledok čoraz viac smeruje k modelu akým je UK Government G-Cloud.
15:50
Ján Hargaš
Slovensko.Digital
Moderátori diskusie: Lucia Kondáš a Michal Ivantyšyn, ITAPA
Hostia: Milan Ištván (Partnerstvá pre prosperitu), Martina Slabejová (ÚPVII), Samuel Arbe (MV SR), Peter Helexa (ÚPVII), Ján Hargaš (Slovensko.Digital), Jozef Chamraz (ITAS)


 
16:55
Záverečná čaša vína
Program na stiahnutie


Bronzoví partneri
  • allexis
  • asep_final-xeroxred
  • DTCA_krivky
  • EMM_logo
  • ed logo
  • icz
  • qbsw
  • sevitech
  • SOFTEC - logo - CMYK
Mediálni partneri
  • logo TA3 3D_mensie
    • sita2
  • radio+rtvs
  • zivesk
  • 01 PCR_logo_CMYK
  • zm_logo
  • touchit_logo
  • 00_ENERGIE_PORTAL_lezate
Technická realizácia
S podporou
logo_nases